Opozícia ostro kritizuje smerácke rozdeľovanie strán

Vládna strana Smer-SD sa správa podľa predsedníčky poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej neštandardne.

„Za neštandardné správanie považujem v prvom rade to, keď niekto nectí demokratické pravidlá, ústavu a zákony tejto krajiny. Týmto kritériám neštandardnej strany zodpovedá teraz strana Smer-SD,“ povedala v pondelok pre agentúru SITA Žitňanská.

Smer-SD podľa nej devalvuje parlamentnú demokraciu, odmieta v NR SR diskutovať, odmieta obsadiť kontrolné pozície opozíciou a nedodržiava také základné pravidlá, že ministri by sa mali zúčastňovať na interpeláciách a odvolávaní.

„To je neštandardné a to je momentálne hlavný problém slovenskej politiky,“ dodala s tým, že ostatné sa jej môže páčiť, alebo nepáčiť, ale nie je to podstatné.

Rozdelenie parlamentu aj voličov

Predsedovi poslaneckého klubu OĽaNO Jozefovi Viskupičovi takisto prekáža rozdeľovanie politických strán na štandardné a neštandardné predstaviteľmi Smeru-SD. Ako povedal Viskupič, hra na štandardné strany je „mlživá“. Takéto vyhlásenia podľa neho rozdeľujú parlament a voličov na prvú a druhú kategóriu.

„Dúfam, že s touto hrou čím skôr prestanú. Znižovať mandát zástupcov voličov nie je hodné demokracie,“ povedal. Viskupič dúfa, že opozičné strany na túto hru nenabehnú. Zároveň pripomenul, že v parlamente provokácie a bitku vyvolali poslanci Smeru a nie OĽaNO. Viskupičovi tiež prekáža, že OĽaNO je druhou najsilnejšou parlamentnou stranou a doteraz sa s premiérom neobjavili v žiadnej diskusnej relácii.

Smer nie je ani podľa predsedu KDH Jána Figeľa štandardná sociálna demokracia. Ako povedal Figeľ, mnohí zo Smeru-SD skôr reprezentujú iné myšlienkové alebo hodnotové prúdy.

Zároveň Smer-SD je podľa neho viac reprezentantom ekonomicko-finančných skupín ako sociálno-demokratických ideí. „Som presvedčený, že strana je v rukách predsedu, ktorý rozhoduje za mnohých. Dokazuje to napríklad septembrové hlasovanie o mojom návrhu zákona o ochrane ohlasovateľov korupcie, ktoré bolo ukážkovým príkladom, že celý poslanecký klub s jedinou výnimkou v priebehu jednej minúty mení na pokyn názor, ktorý predtým bol opačný a opakovane potvrdený hlasovaniami. To sa môže stať len vo vodcovskej strane, ktorá funguje na pokyn,“ vyhlásil Figeľ.

Vláda koná v mene finančných skupín

Konanie vlády tejto strany vychádza v ústrety finančným skupinám, namiesto obhajoby verejného záujmu.

Za neprijateľný prejav arogancie a neúcty k parlamentnej kontrole a k ústavnej demokracii zo strany Smeru považuje Figeľ opustenie rokovania pri nedávnej mimoriadnej schôdzi NR SR.

Podľa neho rozdeľovaním strán na štandardné a neštandardné chcú predstavitelia Smeru-SD vyjadriť, že štandard, aj politický, má pre nich istú hodnotu a že sa k nemu hlásia a chcú k nemu patriť.

„Skutočný základ a životaschopnosť každého politického subjektu sa ešte viac prejavia a potvrdia po odchode zakladateľa strany z jej čela,“ odkazuje Smeru-SD predseda KDH. „Ak chce byť vládnuca strana štandardnou, mala by sa podľa toho aj správať,“ dodáva.

KDH podľa Figeľa vznikalo od novembra 1989 na presvedčení a hodnotách, ktoré pozývajú kresťanov a ľudí uznávajúcich kresťanskú etiku do verejného života. „Táto inšpirácia je stálym zdrojom hnutia. Tak, ako rieka žije z prameňa, tak národ a politika žije z kultúry a hodnôt. Politika je len a predovšetkým funkciou kultúry spoločnosti. A keďže naša kultúra je dominantne kresťanská, je potrebné, aby sa to prejavovalo aj v každodennom spravovaní vecí verejných,“ zdôraznil.

Najdôležitejšie sú hodnoty

Predseda KDH sa však nechce vyjadrovať k vznikajúcim subjektom, aby to nebolo predčasné.

„Čas a reálny život najlepšie preveruje charakter jednotlivcov i strán. Je dôležité, aby v krajine dominovali strany, ktoré sú postavené na hodnotách, na presvedčení, na istej programovej a svetonázorovej orientácii, nie na prvotnej túžbe po moci za akúkoľvek cenu, pri akomkoľvek politickom vzťahu,“ povedal.

Podľa neho 23 rokov demokracie potvrdzuje, že tu boli strany jednorazové, účelové, podnikateľské, niekoľkoosobové, vodcovské.

A to neprospieva stabilite, zdravému vývoju politiky ako zodpovednej správy verejného záujmu, ani dôveryhodnosti demokratických inštitúcií.