Od krviprelievania v Košútoch uplynulo 90 rokov

Neveľká obec Košúty ležiaca v okrese Galanta bola začiatkom 30. rokov minulého storočia svedkom krvavých udalostí, ktoré sa stali veľkou politickou témou v bývalom Československu. Výsledkom streľby žandárov do štrajkujúcich poľnohospodárskych robotníkov boli traja mŕtvi a viacerí zranení.

Svetová hospodárska kríza na konci dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia zasiahla mimoriadne silno agrárne Slovensko, ktoré malo veľmi slabo rozvinutý priemysel. Až 60 percent obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve, v priemysle iba 18 percent. Proti prepúšťaniu z práce, proti znižovaniu miezd či zatváraniu závodov začali štrajkovať poľnohospodárski robotníci, robotníci na stavbách i nezamestnaní. Miera nezamestnanosti dosiahla začiatkom roku 1931 hranicu 25 percent.

Jedným z prvých miest, kde sa prejavila veľká hospodárska kríza boli Košúty a to potom, keď miestny cukrovar začal strácať svoje odbytiská. Osev cukrovej repy sa zmenšil v celej krajine skoro o dve tretiny. Komunistický poslanec Štefan Major, organizátor zhromaždenia, ktoré úrady nepovolili, doviedol 25. mája 1931 napriek zákazu protestujúcich do Košút.

„V tento deň usmrtili žandárske guľky v Košútoch dvoch robotníkov, 24-ročného Alexandra Žabku a 16-ročného Jána Gyeváta. Treťou obeťou bol 34-ročný Štefan Thurzo, ktorého usmrtila rana bodákom. Medzi viacerými zranenými, z ktorých boli piati ťažko, zostal ležať na zemi aj poslanec Komunistickej strany Štefan Major, ktorý protestné zhromaždenie organizoval,“ zaznamenala dobová kronika.

Tragické udalosti spred 90 rokov v Košútoch pripomína pred obecným úradom súsošie, ako aj pamätník Štefana Majora pri kultúrnom dome. Dramatické okamihy zachytáva tiež trojdielny televízny film režiséra Jozefa Medveďa Štrnásť výstrelov (1981). Vznikol podľa knihy Emila Kadnára Krvavé Košúty (1963) a v hlavných úlohách sa v ňom predstavili Ivan Mistrík, Michal Dočolomanský a Dušan Blaškovič.