Slovenské útulky vysvetlili, prečo posielajú zvieratá do zahraničia

Útulky zaznamenali v poslednom čase negatívne reakcie a útoky ľudí, ktorým nebolo poskytnuté zviera na adopciu či dočasnú opateru. Dôvody neposkytnúť dané zviera zo strany útulku rodine či jednotlivcovi boli opodstatnené. Tvrdia to slovenské útulky vo svojom vyhlásení, ktoré zaslala iniciatíva Zvierací ombudsman.

Útulky, ktoré s opustenými a týranými zvieratami pracujú desiatky rokov, si uvedomujú riziká, ktoré môžu prameniť z nepremyslenej adopcie. Sú svedkami prípadov, keď majitelia osvojených zvierat starostlivosť o ne nezvládli alebo sa o ne ďalej nedokázali starať a dožadovali sa ich prijatia naspäť do útulku. „Takýto akt prináša zvieraťu viac psychických problémov a stresu, ako keby sa k novému majiteľovi ani nikdy nedostalo,“ tvrdí Dana Freyerová z iniciatívy Zvierací ombudsman.

Skôr, ako dôjde k adopcii, útulok preveruje schopnosti a možnosti potenciálneho majiteľa poskytnúť zvieraťu najlepšiu možnú dostupnú starostlivosť. „Teda nie akúkoľvek, nie automaticky tú, ktorá sa naskytne ako prvá v poradí, ale najlepšiu z dostupných možností,“ podotkla Freyerová. Doplnila, že v niektorých prípadoch sa preto stáva, že na základe posúdenia možností a schopností záujemcu o adopciu sa útulok rozhodne do jeho rúk zviera nezveriť.

Zvierat, ktoré potrebujú nový domov, je na Slovensku oveľa viac ako záujemcov o ich adopciu, ktorí disponujú vhodnými podmienkami pre konkrétne zviera. Zo slovenských útulkov si nechcené zvieratá adoptujú Nemci či Rakúšania. Ide o staré, nevyliečiteľne choré, hendikepované zvieratá, ale aj zdravé, ktoré sú vzhľadovo neatraktívne krížence. Slovenské organizácie sú podľa iniciatívy na tie nemecké či rakúske do veľkej miery odkázané. „Nemecké útulky sú pritom poloprázdne a naopak, počet domácností s vhodnými podmienkami na chov zvieraťa je vzhľadom na počet obyvateľov pochopiteľne oveľa vyšší, takže majú dostatok priestoru aj pre zvieratá zo Slovenska, respektíve ČR,“ uviedla Freyerová.

Poukazuje na to, že zahraničné organizácie fungujú na princípe absolútnej dôvery a striktného dodržiavania zmluvných podmienok. Ak sa uskutoční proces preverovania rodiny na umiestnenie konkrétneho zvieraťa v nemeckej domácnosti, už nie je cesty späť. „Porušenie tohto záväzku zo strany slovenského útulku znamená vážne narušenie dôvery u nemeckej organizácie a pravdepodobné ukončenie spolupráce, respektíve jej minimálne výrazné sťaženie,“ poznamenala Freyerová. Znamená to, že mnohé hendikepované zvieratá zo Slovenska by tak ostali v útulku. „Preto sú slovenské organizácie vo vzťahu k spolupráci s nemeckými a rakúskymi združeniami také opatrné a citlivé,“ konštatuje Freyerová.

Na sociálnych sieťach sa v poslednom období objavujú sťažnosti, ktorých predmetom sú obvinenia v súvislosti s adopciou zvieraťa do zahraničia. Iniciatíva preto v mene slovenských útulkov, karanténnych staníc a ďalších organizácií na ochranu zvierat vyzýva ľudí na vyššiu mieru porozumenia, zohľadnenie kapacít a možností útulkov, vlastných možností a schopností súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá a objektívne zhodnotenie fungovania útulkov a adopčného procesu.