Najlepší nápoj na zníženie hladiny cholesterolu už máte v chladničke

Snáď tým najlepším príkladom dvojsečnej zbrane z hľadiska vplyvu potravín na zdravie človeka je mlieko. Obsahuje 18 z 20 esenciálnych bielkovín a aminokyselín, no zároveň v ňom nájdeme množstvo nasýtených tukov, takže jeho úloha pri ochrane zdravia, a to najmä toho kardiovaskulárneho, bola dodnes predmetom diskusií.

Večnú dilemu chce raz a navždy vyriešiť štúdia Univerzity v Readingu (Veľká Británia), podľa ktorej mlieko netreba zatracovať. Poukazuje však aj na jeho negatíva.

Štúdia na základe metaanalýzy troch existujúcich výskumov prišla so záverom, že ľudia, ktorí pijú mlieko, majú nižšiu hladinu oboch druhov cholesterolu a hrozí im nižšie riziko vzniku ochorenia srdcových tepien ako tým, ktorí mlieko nepijú.

Konzumenti mlieka zároveň obvykle majú vyššie BMI a viac tuku v tele. Treba zdôrazniť, že tieto faktory sa označujú za spúšťače srdcovo-cievnych ochorení. „Tieto zistenia naznačujú, že obmedzenie konzumácie mlieka nie je potrebné pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení,“ zhrnul nutrigenetik a nutrigenomik Vimal Karani z Univerzity v Readingu.

Prečo také protichodné výsledky?

Za nejednoznačnou rolou mlieka pri vzniku srdcových ochorení treba hľadať viacero príčin. Jednou z nich môže byť fakt, že porovnávané štúdie u zúčastnených nezohľadnili spolupôsobiace faktory, ako napríklad to, že tí, ktorí pijú mlieko, tiež môžu jesť viac masla alebo viac fajčiť, čo jednoznačne prispieva k vyššiemu cholesterolu a riziku srdcových ochorení.

Ďalším problémom mnohých štúdií je to, čo by sme mohli nazvať ako opačná kauzalita. Ľuďom s nadváhou sa často odporúča, aby obmedzili príjem mliečnych výrobkov. Ak ich vedci sledujú bez toho, aby vedeli, kedy prestali piť mlieko, nadmernú hmotnosť môžu pripísať nízkemu, a nie vysokému príjmu tohto produktu.

Vedci preto postupovali na základe Mendelových pravidiel dedičnosti, ktoré sledujú genetické variácie, na ktoré nemá vplyv opačná kauzalita. Tieto variácie totiž vznikajú pri počatí a s najväčšou pravdepodobnosťou neovplyvňujú geneticky nepodmienené správanie človeka.

Na základe genetického výskumu sa potvrdila súvislosť medzi perzistenciou laktázy (pokračujúca aktivita laktázy v dospelosti, ktorá zaručuje dobré trávenie mlieka) a ľuďmi, ktorí pijú mlieko. Zároveň sa však potvrdilo, že títo ľudia majú genetickú predispozíciu na vznik obezity.

V závere štúdie vedci vysvetľujú, že dospeli k presvedčeniu, že ľudia s touto genetickou variáciou majú nižšie hladiny LDL a HDL chholesterolu (teda „dobrého“ a „zlého“ cholesterolu). Dôvodov sa ponúka hneď niekoľko:

• Vápnik a laktóza v mlieku podporujú vstrebávanie vápnika, čo znižuje hladinu cholesterolu.
• Konzumenti mlieka prijímajú v strave menej tuku ako ostatní.
• Vápnik v mlieku podporuje vylučovanie žlčových kyselín, ktoré sa odvodzujú z cholesterolu v pečeni. Ak sa zrýchľuje ich vylučovanie, klesá hladina cholesterolu.
• Kvasenie nestráviteľných sacharidov črevným mikrobiómom môže zmeniť a zmierniť syntézu cholesterolu.

Podľa štúdie ľuďom, ktorí pijú mlieko, tiež hrozí o 14 percent nižšie riziko vzniku ochorenia srdcových ciev.