Herec Michael J. Fox, bojujúci s Parkinsonovou chorobou, sa dožíva okrúhlych narodenín

Uplatnil sa aj ako dabér vo filmoch Homeward Bound: The Incredible Journey (Neuveriteľná cesta) alebo Stuart Little (Myšiak Stuart Little). Od svojich 30 rokov bojuje s Parkinsonovou chorobou a stal sa verejne známym zástancom výskumu kmeňových buniek.

Herec, spisovateľ a aktivista v oblasti výskumu Parkinsonovej choroby sa v stredu 9. júna dožíva 60 rokov.

Michael J. Fox vlastným menom Michael Andrew Fox sa narodil 9. júna 1961 v kanadskom meste Edmonton do rodiny dôstojníka. Umelec si prostredné meno Andrew vymenil za iniciálku J., k čomu ho inšpirovalo meno jeho obľúbeného herca Michaela J. Pollarda. Do hereckého sveta vstúpil už v teenagerskom veku.

V pätnástich rokoch sa mu podarilo získať úlohu, v ktorej si zahral len desaťročného chlapca v seriáli Leo and Me (Leo a ja, 1976). Za rolu najstaršieho syna hippies rodičov Alexa Keatona v rodinnom seriáli Family Ties (Rodinné putá, 1982) získal tri ceny Emmy. Postavu jeho priateľky stvárnila Tracy Pollan, ktorá sa neskôr stala umelcovou manželkou.

Veľký úspech prinieslo hercovi účinkovanie v jednej z najúspešnejších komédií Back to the Future (Návrat do budúcnosti, 1985) pod vedením režiséra Roberta Zemeckisa, ktorý je známy aj vďaka filmom Forrest Gump či Stroskotanec. Fox sa ako Marty McFly, ktorý cestuje v čase objavil v hlavnej úlohe aj v pokračovaní komediálnej sci-fi v rokoch 1989 a 1990. Vážnej roly vojaka Erikssona, ktorý sa vzoprie autoritám počas Vietnamskej vojny sa po boku Seana Penna zhostil v dráme nakrútenej podľa skutočných udalostí Casualties of War (Obete vojny, 1989).

Počas natáčania romantického filmu Doc Hollywood (Doktor Hollywood, 1991), kde si Fox zahral ambiciózneho lekára Bena Stonea, si počas jazdy všimol, že sa mu samovoľne trasie malíček. Lekári mu najskôr vraveli, že ide o hereckú nervozitu, ale následne sa porobil testom a dozvedel sa krutú pravdu. Diagnostikovali mu Parkinsonovu chorobu, ku ktorej sa verejne priznal v roku 2000. Fox však zmysel pre humor nestratil a ako povedal, raz sa mu ľavá ruka roztriasla tak rýchlo, že margaritu by namiešal za päť sekúnd.

V roku 1995 sa objavil vo filme The American President (Americký prezident) v hlavnej úlohe s Michaelom Douglasom, kde si zahral jeho asistenta pre vnútornú politiku. Tri Zlaté glóbusy za najlepšieho herca v seriáli za roky 1998-2000 a cenu Emmy získal za postavu zástupcu starostu New Yorku v sitcome Spin City (Všetci starostovi muži, 1996). V roku 2000 sa musel Fox s rolou Michaela Mikea Flaghertyho pre ťažkú chorobu rozlúčiť. Vystriedal ho Charlie Sheen.

V tom istom roku herec okrem prijatia amerického občianstva založil Nadáciu Michaela J. Foxa pre výskum Parkinsonovej choroby (The Michael J. Fox Foundation for Parkinson’s Research). Denník The New York Times ju nazval najdôveryhodnejším hlasom vo výskume Parkinsonovej choroby na svete. Organizácia sa zaoberá vývojom liekov na toto ochorenie. Fox je známy predovšetkým ako vplyvná osoba, ktorá háji záujmy pacientov.

Napriek tomu, že hercov zdravotný stav nebol priaznivý diváci ho mohli vidieť v seriáli Boston Legal (Kauzy z Bostonu, 2004). Cenu Emmy mu udelili aj za rolu zatrpknutého a drogovo závislého Dwighta, ktorého stelesnil v dráme Rescue me (Zachráň ma, 2004) a objavil sa aj v seriáloch The Good Wife (Dobrá manželka, 2009) či Designated Survivor (Prezident v poradí, 2016).

Krátko si zahral v sitcome The Michael J. Fox Show (2013–14). Stvárnil v ňom moderátora, ktorý skončil s kariérou práve kvôli Parkinsonovej chorobe. Napriek tomu, že hlavný hrdina má konečne čas na svoju rodinu znova uvažuje o návrate do spravodajstva.

V roku 2018 bojoval Michael J. Fox s nádorom na chrbtici, liečba bola úspešná. Umelec, ktorý má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy, rozsiahlo hovorí a píše o svojej predispozícii pozerať sa na výzvy vrátane jeho choroby optikou optimizmu a humoru. Medzi jeho najúspešnejšie knihy patria: Lucky Man: A Memoir (2003), Always Looking Up: The Adventures of an Incurable Optimist (2010) alebo No Time Like the Future: An Optimist Considers Mortality (2020).