6 dôvodov, prečo ráno nebývate hladní

Odvšadiaľ počúvame, že raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa. To však neznamená, že každý z nás sa ráno cíti dosť hladný na to, aby ich aj dokázal zjesť.

Vo väčšine prípadov absencia hladu po prebudení nie je spôsobená závažnou príčinou. Najčastejšie môže ísť o dôsledok bohatej večere alebo zmeny hladiny hormónov. Zistite, ktorý dôvod rannej sýtosti sa týka vás.

1. Neskorá alebo sýta večera

Ak ste včera v noci neodolali chladničke, nečudujte sa, že dnes ráno nemáte hlad. Platí to zvlášť pri jedlách bohatých na bielkoviny a tuky, vďaka ktorým si dlhšie udržíme stav sýtosti.

Bielkoviny sa okrem toho vyznačujú zvláštnou schopnosťou zmeniť hladinu hormónov, ktoré regulujú pocit hladu a sýtosti. Ide napríklad o grelín, glukagónu podobný peptid 1 (GLP-1), peptid YY a cholecystokinín.

Ak ste typ človeka, ktorý sa radšej viac naje večer a raňajky vynechá, nič tým nekazíte. Jediné, na čo potrebujete dať pozor, je dostatočný príjem tekutín a živín.

2. Hormonálne zmeny počas noci

V noci a počas spánku sa mení hladina niekoľkých hormónov, čo môže ovplyvniť aj pocit hladu a sýtosti. Ráno sa napríklad prebúdzame pri vyššej hladine epinefrínu, ktorý potláča chuť do jedla. Výskumy tiež dokazujú, že grelín, alebo hormón hladu, sa v tele po prebudení nachádza v nižšom zastúpení ako inokedy.

Pocit sýtosti nám ráno môže dožičiť aj zvýšená úroveň leptínu. Hormonálne zmeny počas dňa sú prirodzenou súčasťou našej existencie, a preto sa ich netreba báť. Pozor si dajte len na náhle a nezámerné zmeny stravovacích návykov, ktoré môžu súvisieť s hormonálnou poruchou.

3. Úzkosť alebo depresia

Je pochopiteľné, že psychické rozpoloženie ovplyvňuje aj chuť do jedla. Depresia môže okrem porúch spánku, únavy a apatie vyvolať aj pretrvávajúce zmeny apetítu. Úzkosť na druhej strane zvyšuje produkciu stresových hormónov, ktoré obmedzujú chuť do jedla.

Pri obidvoch mentálnych ochoreniach je potrebné zdôrazniť, že na každého vplývajú inak. Niektorí pacienti sa môžu naopak môžu stretnúť s nadmernou chuťou do jedla.

4. Tehotenstvo

Tento bod snáď ani netreba vysvetľovať. Zmenám počas tehotenstva by sme mohli venovať celý článok, ale pokúsime sa zamerať na tie najdôležitejšie, ktoré súvisia s dnešnou témou.

Zvracanie a ranná nevoľnosť, ktorá postihuje asi 80 percent tehotných žien, je prvý činiteľ, ktorý môže redukovať chuť na raňajky. Ďalším faktorom sú zmeny trávenia, aké sa počas tehotenstva bežne vyskytujú. Ide napríklad o pomalšie trávenie, nafukovanie a spomalené vyprázdňovanie žalúdka.

Na zmiernenie rannej nevoľnosti si doprajte dostatok odpočinku a hydratácie, jedzte menšie porcie jedál a často vetrajte.

5. Chrípka

Chrípka, nádcha, zápal hrdla či iné ochorenie sa takmer vždy dostavia v sprievode zníženého apetítu. V niektorých prípadoch chorý pacient dočasne stráca čuch a chuť, čo sa výrazne podieľa aj na jeho slabej chuti do jedla.

6. Skryté príčiny

Existuje množstvo ďalších faktorov, ktoré môžu viac alebo menej ovplyvniť vašu každodennú chuť na raňajky:

• Lieky. Hlad a chuť do jedla znižujú viaceré preparáty. K najčastejšie užívaným patria aj diuretiká a antibiotiká.
• Vek. Starnutie sa nepodpisuje len na zovňajšku. Čím sme starší, tým menšiu máme chuť do jedla kvôli nižšej spotrebe energie, hormonálnym zmenám aj sociálnym podmienkam.
• Problémy so štítnou žľazou. Pri zníženej funkcii štítnej žľazy (hypotyreóza) sa môže dostaviť aj strata chuti do jedla.
• Ovulácia. Počas ovulácie sa zvyšuje hladina estrogénu, ktorý môže potlačiť chuť do jedla.
• Chronické ochorenie. Problémy s apetítom vznikajú aj pri ochoreniach, ako poruchy pečene, srdca a obličiek, HIV alebo rakovina.