Amyotrofická laterálna skleróza: K vzniku smrteľného ochorenia prispieva toto cvičenie

Amyotrofická laterálna skleróza, alebo ALS, je najčastejší typ ochorenia motoneurónov, ktorý postihuje mozog a celú nervovú sústavu. V súčasnosti neexistuje liečba, ktorá by dokázala zvrátiť toto progresívne a smrteľné ochorenie.

K najskorším príznakom ALS patria:

• zášklby svalov v ruke, nohe, ramene alebo jazyku
• bolesti svalov
• stuhnutie a stiahnutie svalov
• svalová slabosť v ruke, nohe, krku alebo hrudníku
• šušlanie alebo rozprávanie ako so zapchatým nosom
• ťažkosti pri žutí alebo prehĺtaní

Pacienti, ktorým diagnostikujú ALS, majú spočiatku ťažkosti pri každodenných úkonoch, ako je zapnutie gombíkov na košeli, písanie alebo otáčanie kľúča v zámku. V niektorých prípadoch príznaky spočiatku postihujú jednu z nôh. Príčiny tohto ochorenia dodnes nie sú špecificky stanovené.

Ak vo svojom okolí nepoznáte pacienta s týmto ochorením, určite je vám známe aspoň meno legendárneho astrofyzika Stephena Hawkinga, ktorý poprel všetky lekárske predpoklady a žil o päť desaťročí dlhšie ako odborníci predpokladali. Ochorenie bolo fatálne aj pre 37-ročného bejzbalistu tímu New York Yankees Loua Gehriga.

Gehrig ale nebol zďaleka jediný športovec, ktorého poznačila amyotrofická laterálna skleróza. Profesionálni futbalisti sú dokonca šesťkrát náchylnejší na ALS oproti bežnej populácii. V minulosti sa tiež potvrdila spojitosť tohto ochorenia s viacerými ďalšími športmi, no dodnes sa nepodarilo preukázať kauzalitu medzi týmito dvoma prvkami. Zmenil to až výskum z prostredia Sheffieldskej univerzity (Veľká Británia).

„Predpokladali sme, že cvičenie je rizikový faktor ALS, ale až dodnes sa takéto tvrdenia považovali za kontroverzné,“ hovorí doktor Johnathan Cooper-Knock, ktorý sa pokúsil hlbšie preskúmať túto problematiku. „Zaoberali sme sa otázkou, či tým, že cvičenie redukuje riziko úmrtia z iných príčin (napríklad srdcovo-cievnych ochorení) zároveň nepriamo zvyšuje riziko úmrtia z ochorenia motoneurónov.“

Štúdia sa spoľahla na sledovanie mendelistickej dedičnosti – teda vlastností a faktorov, ktoré sú merateľné na základe genetických odlišností. V tomto prípade išlo o zisťovanie rozšírenosti ALS v bežnej populácii a genetickej predispozícii k cvičeniu. Vedcom pomohli dáta z rozsiahlej databázy genetických informácií a informácií o životnom štýle UK Biobank.

Štúdia publikovaná v žurnále EbioMedicine vysvetľuje, že pri výskume boli vylúčené faktory, ktoré sa považujú za možné spúšťače ALS. Ide napríklad o fajčenie, dosiahnuté vzdelanie a percento telesného tuku. Naopak cvičenie – a to zvlášť pravidelné namáhavé cvičenie – sa v prípade vzniku ALS ukázalo ako veľmi pravdepodobný rizikový faktor.

„Pod pojmom cvičenie netreba chápať jeden homogénny pohyb. Rôzne druhy cvikov majú vplyv na rôzne biologické dráhy, či dokonca rozličné podtypy motoneurónov,“ píše sa vo výskume, ktorý zároveň vylučuje súvislosť vzniku ALS s nepravidelným a nezáťažovým cvičením. K vzniku ochorenia podľa vedcov prispieva najmä intenzívne a namáhavé cvičenie.

Vedci skúmali viac ako 300 génov pod vplyvom intenzívneho pohybu, pričom zistili, že viac ako každý piaty sa spája so zvýšeným rizikom ALS. Niektoré z nich v laboratórnych podmienkach dokonca priamo spôsobili smrť motoneurónov.

Čo to znamená pre bežného človeka? Mali by sme sa vzdať pravidelného silového tréningu? Cooper-Knock vysvetľuje, že dôkazy hovoria jasne, ale netreba zabúdať na to, že vedci stále nevedia, ktorí ľudia sú náchylnejší na vznik ALS pri intenzívnej fyzickej záťaži. „Cvičenie je samozrejme veľmi prínosné pre väčšinu ľudí, a tak nikomu neodporúčame, aby v tejto chvíli obmedzil svoj pohyb,“ hovorí.

„Väčšina ľudí, ktorí často cvičia, NEOCHORIE na ALS. V budúcnosti sa pokúsime poskytnúť rizikovým pacientom poradenstvo o možnom prispôsobení tréningového plánu,“ dodal Cooper-Knock.