Gréci si veria, tretí záchranný balík potrebovať nebudú

V stredu to vyhlásil grécky vicepremiér Evangelos Venizelos. Atény podľa neho nechcú donútiť svojich partnerov v EÚ a Medzinárodnom menovom fonde akceptovať ďalšie straty.

"Veľmi, veľmi dobre chápeme, aké ťažké je pre akúkoľvek vládu akceptovať odpustenie dlhu. Nežiadame odpustenie dlhu. Chceli by sme dosiahnuť upravenie profilu bez problémov, bez dodatočného zaťaženia našich inštitucionálnych partnerov," povedal Venizelos v rozhovore s novinármi v sídle agentúry Reuters v New Yorku. "Naším cieľom nie je program záchrany zmeniť na voľnejší program, ale zrealizovať existujúci program inteligentným spôsobom," dodal.

Dlhová kríza v Grécku otriasla eurozónou a globálnymi finančnými trhmi a krajinu uvrhla do recesie, ktorá už trvá šiesty rok. Nezamestnanosť sa pohybuje na úrovni okolo 28 %, medzi mladými je však nezamestnaných až 60 %.

"Bavíme sa tu o potenciálne stratenej generácii. Nie je možné zavádzať nové fiškálne opatrenia. Nie je možné opäť znižovať platy a dôchodky," vyhlásil Venizelos, ktorý je zároveň aj gréckym ministrom zahraničia. Najväčším rizikom pre krajinu je podľa neho sociálna explózia, ku ktorej by mohlo dôjsť, ak budú Gréci nútení zniesť ďalšie šetrenie.

Napriek tvrdým fiškálnym opatreniam a finančným injekciám analytici očakávajú, že Grécko bude od medzinárodných partnerov v najbližších dvoch rokoch potrebovať ešte finančnú pomoc vo výške 10 až 12 mld. eur. Eurozóna bude o prípadnom treťom programe záchrany pre Atény pravdepodobne rokovať v novembri, po skončení previerky pokroku v reformách zo strany medzinárodných inšpektorov.