Táto veta celkom zmenila môj pohľad na cvičenie

Väčšinu života zápasila s premenlivým názorom na cvičenie. Zmeniť sa jej to podarilo až keď si vypočula jedinú vetu.

Redaktorka populárneho online magazínu Huff Post sa s čitateľmi podelila o svoju skúsenosť s dlhodobou premenou vzťahu k fyzickej námahe a s následkami, ktoré jej to prinieslo.

Linsday Holmesová spočiatku vnímala cvičenie ako povinnosť, za čo viní aj svoje detstvo. „Ako dieťa som neznášala tímové športy a viac energie som vkladala do predstierania, že som chorá, aby som radšej mohla sedieť na lavičke. Mala som veľmi slabú výdrž a rovnováhu, a to ani nehovorím o pocite, že ma porovnávajú s ostatnými.“

Znechutenie zo športu sa prenieslo aj do Linsdayinej dospelosti. Fitness centrám sa vyhýbala nie preto, že by sa jej nechcelo cvičiť, ale preto, že sa bála pohľadov ostatných ľudí. „Ako mnohí iní, aj ja som cvičenie vnímala ako spôsob, ako zo seba vypotiť jedlo alebo ako zmeniť to, čo vidím v zrkadle.“

„Trvalo to celú večnosť, kým sa mi podarilo zmeniť názor na pohyb – nevnímať ho ako záväzok alebo strápnenie pred ostatnými, ale ako niečo, po čom sa cítim dobre. Pred niekoľkými rokmi som si prečítala myšlienku, ktorá mi s tým pomohla: Cvičenie je oslava toho, čo dokáže tvoje telo.“

„Sme zvyknutí myslieť si, že za cvičením treba vidieť úspech alebo chudnutie – že cvičenie je o zmene tela, a nie o pochvale za to, aké je práve teraz,“ vysvetľuje Holmesová, ktorá si roky nahovárala, že nie je dobrá v športe, zdvíhaní činiek či dodržiavaní zásad zdravého stravovania.

„Keď som si raz osvojila tú myšlienku, všetko sa začalo meniť,“ hovorí Linsday o prelomových slovách. „Pomáha mi v tie dni, keď sa na fitness dívam viac ako na hroznú povinnosť než slobodnú voľbu.“

Samozrejme, slová za vás cvičiť nebudú. Linsday preto zverejnila niekoľko ďalších rád, ako získať lepší postoj k pohybu.

Ktoré športy vás bavia?

Americká srdcová spoločnosť odporúča venovať sa mierne namáhavej fyzickej aktivite aspoň 150 minút týždenne. Venovať by sme sa mali aktivitám, pri ktorých sa srdcový tep zvyšuje o 50 až 60 percent. „Vyhnite sa mentálnej pasci v podobe myšlienky, že vás pohyb musí celkom zničiť, aby bolo cvičenie efektívne. Nemusíte sa venovať žiadnemu športu, ktorý vás nebaví,“ pripomína redaktorka.

Na výber máte množstvo možností. Či už je to joga, pilates, tenis, plávanie, bicyklovanie, beh, box alebo tanec, zvoľte si cviky, ku ktorým sa radi vraciate.

Nebojte sa zmeniť rutinu

Začali ste cez víkendy behávať alebo ste vyskúšali jogu len preto, aby ste po mesiaci zistili, že to nie je to pravé pre vás? Na tom nie je vôbec nič zlé! „Je absolútne v poriadku, ak zmeníte svoj cvičebný plán,“ tvrdí Holmesová. Aj lekári sa zhodujú na tom, že pre telo je prospešné dopriať mu rozličné typy pohybu. Nezáleží pritom na tom, ako často ich meníte alebo striedate.

Cvičte v spoločnosti

„Cvičenie s inými ľuďmi možno znie nepríjemne, ale naozaj pomáha, keď sa fitness kolegovia stanú pravidelnou súčasťou vášho spoločenského života. Začala som cvičenie vnímať ako čas strávený s priateľmi, a nie ako hodinové mučenie,“ spomína Linsday.

Zacvičiť si môžete spolu s partnerom alebo vyskúšajte niečo nové spolu s najlepším kamarátom či kamarátkou. Spoločnosť neraz pomáha k pozitívnejším myšlienkam o vykonávanej aktivite.

Necvičte len preto, že ste to prehnali s jedlom

Zjedli ste toho priveľa, alebo ste si na diéte dopriali hriešny koláč? V okamžitej návšteve fitka netreba hľadať riešenie. „Cvičenie kvôli pocitu viny z toho, čo som zjedla, alebo z toho, ako som vyzerala, mi z tejto aktivity vytvorilo trest, a nie prioritu,“ podotýka Linsday.

Ak si chcete vypestovať zdravý vzťah k pohybu, nesmiete ho spájať s jedlom a výzorom.

Sústreďte sa na emocionálne výsledky

Namiesto zamerania na fyzické výsledky sa skúste sústrediť na tie mentálne. Cvičenie akéhokoľvek druhu podporuje dobrú náladu a odbúrava stres. To, že okrem toho chráni pred ochoreniami a obezitou, je už len plus navyše.

Nezabudnite, že váš vzťah k cvičeniu sa bude neustále meniť

Holmesová pripomína, že sa sama nepovažuje za športovú expertku, ktorá by nikdy nevynechala hodinu v telocvični. „Sú dni, keď sa psychicky alebo fyzicky nemôžem donútiť cvičiť – akurát dnes som si nastavila budík kvôli cvičeniu, a nakoniec som ho vypla a spala ďalej. S tým treba počítať.“

Podľa redaktorky je potrebné si uvedomiť, že naše telá starnú a vyvíjajú sa. Netreba na seba klásť vysoké nároky a netreba sa trestať, ak sa nám v oblasti fitness nedarí tak, ako by sme si priali.