Boris Kollár: Deklarácia o zvrchovanosti odkazuje na úsilie o národnú slobodu

„Poslanci jej prijatím dali jasne najavo, že chcú dosiahnuť zásadnú politickú zmenu. Deklarovaním štátnej suverenity sa Slovensko vydalo na cestu samostatnosti a Slováci sa prijatím tohto historického dokumentu jednoznačne vyjadrili, že sú za zvrchovanosť Slovenskej republiky,“ uviedol.

Šéf parlamentu tvrdí, že voľby v roku 1992 ukázali, že existuje široká vôľa slovenského obyvateľstva žiť v suverénnom a demokratickom štáte. „Politické sily, ktoré sa v predchádzajúcom volebnom období stavali proti suverenite, odišli z politickej scény a bolo logické, že v najbližšie možnom termíne po voľbách – 17. júla 1992 – bola vyhlásená Deklarácia o suverenite SR,“ zdôraznil na sociálnej sieti.

Kollár upozornil, že medzičasom SR vstúpila do viacerých integračných a obranných zoskupení, ktorým musela poskytnúť časť svojej suverenity. „Nesmieme však zabúdať na to, že primárnu suverenitu aj v integračných zoskupeniach má SR a že v niektorých otázkach sa SR nikdy nesmie vzdať svojej suverenity, ak sa chce slovenský národ a s ním žijúce národnostné menšiny zachovať ako samostatná národná entita,“ podotkol s tým, že sa to týka suverénneho rozhodovania v otázkach etických, náboženských, kultúrnych, sociálnych, rodinných a mnohých ďalších.

V sobotu uplynulo 29 rokov od prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR. Slovenský parlament dokument schválil 17. júla 1992, v čase, keď bola Slovenská republika ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a uskutočňovali sa rokovania českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie deklarácie ako jednostranný krok Slovenska posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR je na základe zákona Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.