S rezistentným variantom SARS-CoV-2 sa môžeme stretnúť kedykoľvek. Toto zvyšuje riziko

Vakcinácia obyvateľstva sa dnes považuje za jediný spôsob, ako sa navždy zbaviť nebezpečného ochorenia COVID-19. S pribúdajúcim počtom zaočkovaných sa preto môže zdať, že nastal čas na uvoľnenie opatrení. Práve to by ale v súčasnosti mohlo zanechať smrtiace následky nielen pre neočkovaných.

Vedecký tím pod taktovkou rakúskeho Inštitútu vedy a technológií pomocou modifikovaného modelu prenosu vírusu SARS-CoV-2 vyrátal riziko vzniku variantu, ktorý by bol odolný voči očkovaniu.

V každom potenciálnom scenári sa menilo tempo očkovania 10-miliónovej populácie v priebehu 3 rokov a miera efektívnosti využívania nefarmaceutických preventívnych opatrení, ako je nosenie rúšok alebo sociálny odstup.

Výsledky ukazujú, že vírus by získal najmenšiu príležitosť vytvoriť si obranyschopnosť voči očkovacím látkam za predpokladu, že by sa v krátkom čase dal každý plne zaočkovať.

Opačný prípad, keď by sa nezaočkoval nik, poskytuje vírusu množstvo príležitostí, ako zmutovať, a dosiahnuť tak rýchlejšie šírenie k väčšiemu počtu hostiteľov.

Z týchto záverov by ste mohli dospieť k predpokladu, že najútočnejší patogén s najvyššou schopnosťou celkom sa vyhnúť imunitnému systému musí vzísť z populácie nezaočkovaných. Nie je to celkom pravda.

„Naproti tomu naša analýza poskytuje protichodný výsledok, a síce že najvyššie riziko vzniku odolného variantu je v populácii, z ktorej väčšinu tvoria zaočkovaní, ale prenos nepodlieha žiadnej kontrole,“ uvádzajú vedci v prestížnom časopise Nature.

V situácii, keď sa voľne šíri dominantný variant vírusu, môže dôjsť k vzniku nového variantu zvlášť u populácie, v ktorej sa dalo zaočkovať 60 percent ľudí. Nadpolovičná väčšina zaočkovaných teda síce láka k postupnému uvoľňovaniu protipandemických opatrení, no práve toto obdobie nepatrí medzi najvhodnejšie na takýto postup.

Podľa Rakúšanov by sme teda mali dodržiavať nefarmaceutické opatrenia „dostatočne dlhú dobu“ aj pri zaočkovaní väčšiny obyvateľstva. Vďaka tomu zastavíme šírenie nových variantov koronavírusu hneď od začiatku.

Zakaždým, keď sa vírusová častica delí, existuje šanca, že sa jej gény usporiadajú do nového zoskupenia. Každá z týchto konfigurácií má potenciál „prekabátiť“ imunitný systém, ktorý už získal očkovaciu látku, čo by viedlo k ďalšej vlne pandémie – tentoraz aj pre zaočkovaných.

Pri očkovaní treba pamätať aj na to, že cieľ kolektívnej imunity nie je stabilný. Nezávisí len od toho, koľko ľudí má v tele protilátky voči agresívnej infekcii.

Nespochybňujeme dôležitosť vakcín pri snahe o návrat späť do normálu, práve naopak – čím vyšší je počet zaočkovaných, tým bližšie je náš cieľ. Nesmieme však celkom zložiť nohu z plynu len preto, že už dovidíme na cieľovú rovinku.