Znaky blížiacej sa smrti: Prezradí ju vzhľad aj schopnosť prehĺtať

Smrť je prirodzenou súčasťou života a mnohí ľudia bývajú svedkami toho, ako ich blízki pomaly opúšťajú tento svet. Odborníčka popísala isté znaky, ktoré môžu pomôcť rodine pripraviť sa na stratu blízkeho a vyrovnať sa s ňou.

Katrina Taee je dula, ktorá pomáha pri úmrtiach v domácom prostredí. Poskytuje psychickú podporu umierajúcemu a jeho blízkym. Katrina verí, že rozoznanie a pochopenie znakov blížiacej sa smrti môže ľuďom pomôcť lepšie sa rozhodovať a načasovať mnohé dôležité rozhodnutia.

Katrina popísala svoje skúsenosti, aby pomohla druhým, ktorí môžu zažiť smrť milovanej osoby. Tieto príznaky nie sú učebnicové príklady, ale dula ich popisuje skôr zo svojej skúsenosti.

Jedenie a prehĺtanie

Apetít prirodzene klesá a pred smrťou ľudia často úplne odmietajú jesť. Pre rodiny to môže byť stresujúce, ale telo presne vie, čo robí a uvedomuje si, že už nepotrebuje toľko energie ako predtým. Telo potrebuje energiu už len na životne dôležité funkcie, ako je udržiavanie srdcového tepu a dychu.

Konzumácia jedla môže umierajúcemu spôsobiť nevoľnosť, pretože jeho tráviaci systém sa už vypol. Pomaly sa vypne aj prehĺtací reflex. Telo tak chráni osobu, aby už viac neprehĺtala jedlo.

Vzhľad

Tvár môže byť bledá, modrastá a pri žltačke žltkastá. Oči majú sklený alebo dokonca „mliečny“ vzhľad. Zreničky občas nereagujú a len hľadia do jedného smeru. Končatiny môžu byť na dotyk studené a niekedy majú nechty modrastý nádych v dôsledku zlého krvného obehu, pretože srdce sa spomaľuje.

Môže sa tiež objaviť opuch (edém), ktorý je zvyčajne spôsobený hromadením tekutín, a môže spôsobiť, že pokožka je „napnutá“. Niekedy dochádza k škvrnitosti pokožky. Tieto príznaky môžu znieť desivo, ale sú to normálne reakcie na spomaľovanie funkcií orgánov.

Dýchanie

Prejavujú sa zmeny dýchania, ako je sťažené dýchanie, hlasné dýchanie a lapanie po dychu. K sipotu dochádza, keď v hrdle uviazne hlien alebo sekréty. Tento stav však už pacienta netrápi, pretože v tomto momente už často nereaguje alebo je v bezvedomí.

Niekedy sa môže prejaviť veľmi hlučné dýchanie, keď sa blíži koniec. Nazýva sa Cheyne-Stokesovo dýchanie a je charakterizované hlasnými nádychmi, po ktorých nasleduje obdobie bez dychu. V úplne posledných momentoch je dych postupne čoraz tichší a menej pravidelný. Katrina poznamenáva, že toto posledné obdobie je často veľmi jemné a pokojné.

Rozrušená nálada a nepokoj

V niektorých prípadoch má človek potrebu vstať z postele, aj keď nemôže. Jeho správanie je rozrušené a môže „rozhadzovať“ rukami, naťahovať sa, ako keby chcel niečo chytiť. Je to dočasná fáza a silný indikátor toho, že sa blíži smrť.

Príčinou môžu byť lieky alebo existenciálny strach. Ako vysvetlila dula, vtedy je potrebné urobiť maximum, čo je v našich silách, aby sme navodili atmosféru pokoja a mieru. To sa dá dosiahnuť slovami alebo dotykmi, ktoré poskytujú bezpečie a pohodlie. V posledných hodinách často úzkosť človeka klesá.

„Moment Lazara“

Fenomén, ktorý Katrina nazýva „moment Lazara“, popisuje človeka, ktorý dlho nereagoval alebo hlboko spal a náhle sa prebudil, niekedy sedel, pozeral sa na okolie a niekedy dokonca hovoril s príbuznými. Často je to veľmi neočakávané a niekedy šokujúce, ale rodiny to vnímajú pozitívne ako posledný „normálny“ okamih.

Niekedy dôjde k výbuchu energie deň alebo dva pred smrťou. Pacient je viac bdelý, hovorí a dokonca chce jesť a piť. Príbuzní to môžu občas nesprávne interpretovať tak, že sa jeho stav zlepšuje. Keď na druhý deň dôjde k úmrtiu, blízki sú sklamaní, no tento okamih pre nich môže ostať svetlým bodom v procese umierania.

Dula Emma Clare pre denník Daily Star uviedla, že mnohé z prirodzených príznakov umierania sú omnoho znepokojivejšie pre rodinu ako pre samotného umierajúceho, najmä ak si symptómy zle vysvetľujú. Lekári sa vyhýbajú popisu smrti, aby blízkych nerozrušili, no podľa skúsenosti duly informovanosť blízkych vždy pomáha.

Je potrebné im vysvetliť, že hlasné dýchanie je normálne a že sa nedusia, pretože už nie sú pri vedomí. Nie je potrebné umierajúceho hydratovať a dávať mu jedlo, aj keď je to pre blízkych prirodzené, že chcú milovaných kŕmiť. V skutočnosti umierajúci cíti menej nepohodlia, keď už jeho orgány nespracúvajú vodu a jedlo.