V bratislavskej arcidiecéze sa Bohu zasvätia tri panny

Liturgický obrad sa uskutoční počas slávnostnej svätej omše v sobotu v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Prvý podobný obrad sa na Slovensku konal vlani v auguste v Žiline.

Tri kandidátky uznal bratislavský arcibiskup za súce, aby potvrdili svoje predsavzatie žiť v zasvätení Bohu a v čistote po celý zvyšok života verejným a slávnostným sľubom.

Zvyk zasväcovať panny bol prítomný už v prvotnej kresťanskej Cirkvi. Postupom času sa utvoril slávnostný obrad zasvätenia panien Bohu. Cirkev týmto obradom aj v podmienkach dnešnej spoločnosti dáva najavo trvalú hodnotu panenstva pre nebeské kráľovstvo.

Zasvätené panny žijú väčšinou uprostred ostatných ľudí vo svojom občianskom zamestnaní. Ich hlavným poslaním je modlitba, zvlášť modlitba za diecézu, v ktorej žijú, a služba podľa povolania. Zasvätené panny žijú aj vo väčšine európskych štátov, v Severnej i Južnej Amerike, na Novom Zélande aj vo východnej Ázii.

Ordo virginum (stav panien) patrí spolu s pustovníkmi, pustovníčkami a vdovami k najstarším spôsobom Bohu zasväteného života, ktoré boli v Cirkvi praktizované už v dobe apoštolov. Panny, ktoré zasväcoval miestny biskup, žili ďalej vo svojich rodinách, venovali sa modlitbe, pôstu a službe potrebným. Čoskoro sa začali pustovníci či panny združovať do komunít, z ktorých sa postupom času utvárali prvé rehoľné rády.

Po roku 1000 sa už panenské zasvätenie udeľovalo ženám žijúcim vo svete len ojedinele a udeľovalo sa len rehoľníčkam niektorých rádov, napr. kartuziánkam. Druhý vatikánsky koncil v roku 1963 rozhodol, aby starobylý obrad panenského zasvätenia, ktorý „patrí k najvzácnejším liturgickým pokladom“, bol upravený pre dnešnú dobu. Nový obrad bol vyhlásený Kongregáciou pre Boží kult a sviatosti 31. mája 1970. Stav zasvätených panien je zakotvený v Kódexe kánonického práva v kánone 604. Agentúru SITA informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.