Tejto skupine žien hrozí dvojnásobné riziko úmrtia pri porážke

Európska kardiologická spoločnosť tvrdí, že s porážkou, alebo cievnou mozgovou príhodou, sa počas života aspoň raz stretne každý šiesty človek. Štvrtina zo všetkých prípadov sa pritom končí fatálne.

Za najčastejšie rizikové faktory, ktoré prispievajú k vzniku porážky, sa považujú aj vysoký tlak, vysoká úroveň cholesterolu v krvi a cukrovka. Mozgová príhoda však podľa všetkého súvisí aj s telesnou výškou, ako ukazuje výskum Göteborskej univerzity vo Švédsku.

Švédi prijali do výskumu Švédky a Dánky vo veku 30 až 60 rokov, a v priebehu desiatich rokov priebežne merali ich výšku. Z viac ako 2000 účastníčok 625 zomrelo v priebehu sledovaní. Ženy tiež priemerne stratili 0,8 centimetra z výšky. Podľa vedcov je to normálny jav spájaný s vekom, a u žien sa prejavuje výraznejšie ako u mužov.

U Švédiek, ktoré postupom rokov prišli o viac ako dva centimetre výšky, hrozilo o 74 percent vyššie riziko porážky ako u ostatných. Výskum potvrdil podobný výsledok aj u Dánok, ktorých riziko sa zvýšilo o 80 percent.

„Značná strata telesnej výšky sa spája so zvýšením rizika celkovej úmrtnosti o približne 80 percent,“ uvádza štúdia. „Značný pokles výšky pritom najviac ovplyvňuje riziko úmrtia zo srdcovo-cievnych ochorení a zdvojnásobuje riziko úmrtia pri porážke.“

Pri porážke dochádza k prerušeniu prívodu kyslíka do mozgu. Ide pritom o jednu z najčastejších príčin úmrtia a vôbec najčastejšiu príčinu trvalej invalidity, ktorej sa dá zabrániť. Pri porážke je kľúčová okamžitá lekárska pomoc, ktorá môže zabrániť trvalému poškodeniu mozgu.

Americké Centrá pre kontrolu a prevenciu ochorení uvádzajú, že existujú tri typy porážky:

• ischemická, pri ktorej krvná zrazenina zablokuje cievu privádzajúcu krv do mozgu
• hemoragická, pri ktorej dochádza k pretrhnutiu cievy, z ktorej začne vytekať krv
• tranzitórny ischemický tlak, niekedy nazývaný „mini-porážka“, pri ktorom je prívod kyslíka do mozgu obmedzený len na krátku dobu (väčšinou nie viac ako 5 minút)

Nedostatočný prísun kyslíka do mozgu má okamžité pozorovateľné následky. Na pacientovi je možné pozorovať šušľanie a oslabenie svalstva na jednej strane tela. Po dlhšej dobe bunky v mozgu odumierajú, čo vedie k nenapraviteľnému poškodeniu mozgu.

Centrá pre kontrolu a prevenciu ochorení zdôrazňujú, že až 90 percentám prípadov porážky sa dá predísť zdravým stravovaním a pravidelným pohybom. Prevencia by mala zahŕňať aj absenciu fajčenia a len miernu konzumáciu alkoholu.