Sila imunity sa počas dňa mení. Kedy je obranyschopnosť najsilnejšia?

Keď na nás zaútočia mikroorganizmy, ako sú vírusy a baktérie, imunitný systém neváha odpovedať. Je predsa vyškolený na to, aby odstránil všetky infekcie a vyriešil problémy, ktoré v tele spôsobia.

Väčšina ľudí sa domnieva, že imunita funguje vždy rovnako bez ohľadu na to, či dôjde k útoku mikróbov počas dňa alebo v noci. Túto domnienku popiera výskum, ktorý po viac ako 50 rokoch dospel k záveru, že obranyschopnosť tela naozaj závisí od toho, aká je časť dňa.

Rozličná imunitná odpoveď počas dňa je dôsledkom biologických hodín. Vďaka nim vie každá jedna bunka v tele – vrátane tých imunitných – určiť, v ktorej časti dňa sa práve nachádza.

Vďaka evolúcii biologických hodín, ktorá u človeka trvala niekoľko miliónov rokov, má každá bunka tela zbierku bielkovín, podľa ktorých vie určiť, aký je čas. Pomocou toho vie telo korigovať svoje správanie a funkcie (napríklad kedy je potrebné jesť alebo spať).

Imunitný systém sa skladá z množstva imunitných buniek rôznych typov, ktorých úloha spočíva v prehliadaní tela a hľadaní dôkazov o infekcii alebo poškodení. Biologické hodiny pritom rozhodujú o tom, v ktorej časti tela sa bunky nachádzajú.

V skratke môžeme povedať, že imunitné bunky počas dňa zotrvávajú v tkanivách a v noci cirkulujú po celom tele. Biorytmus imunitných buniek sa pravdepodobne vyvinul tak, aby boli počas dňa prítomné v tkanivách, pripravené na útok. V tejto dobe sme totiž náchylnejší na ochorenie.

V noci obranné bunky prechádzajú po celom tele, až sa napokon zastavia v lymfatických uzlinách. Tu budujú pamäť o tom, s čím sa stretli počas dňa, vrátane infekcií. Vďaka tomuto procesu budú v budúcnosti schopné lepšie reagovať na prípadné napadnutie rovnakým škodcom.

Keď už vieme, že biologické hodiny majú nadvládu nad celou imunitou, môžeme zároveň konštatovať, že priebeh infekčného ochorenia sa odvíja aj od toho, v ktorej časti dňa sa nakazíme.

To však nie je všetko – podľa výskumu sa naše biologické hodiny podieľajú aj na rozhodovaní o tom, aké efektívne sú lieky, ktoré užívame. Aj pri nich totiž záleží, v ktorej časti dňa ich užijeme. Každý druh lieku sa pritom správa inak.

Biologické hodiny a vakcíny

Vo svete vedy sa množia dôkazy o tom, že biorytmus má vplyv aj na účinnosť podávaných vakcín. Tie napokon plnia podobnú úlohu ako samotné imunitné bunky, keď telu pomáhajú vytvoriť pamäť o patogéne.

V roku 2016 prebehol pokus, pri ktorom sa zistilo, že očkovacia látka proti chrípke podávaná v ranných hodinách vedie k väčšej tvorbe protilátok ako vakcína podaná poobede. Podobné výsledky môžeme pozorovať aj pri pokuse s očkovaním proti tuberkulóze.

Prečo sa pri ráno podávaných vakcínach dočkáme lepšej imunitnej odpovede? Ako odpoveď sa ponúka spánok a spôsob, akým ho regulujú biologické hodiny. Výskum o očkovaní proti žltačke dokonca tvrdí, že kvalitný spánok po očkovaní vedie k zvýšenej tvorbe imunitných buniek chrániacich telo pred hepatitídou.

Zatiaľ nedokážeme presne popísať mechanizmus, akým spánok podporuje účinnosť vakcín, no za všetko zrejme môže fakt, že imunitné bunky sa počas spánku presúvajú do lymfatických uzlín, kde si osvoja pamäť o novej infekcii.

Určite vám v tejto súvislosti napadla otázka, či sa imunitná odpoveď líši v závislosti od času podania aj pri vakcíne proti COVID-19, na čo však dnes ešte nemôžeme poskytnúť uspokojivú odpoveď. Keďže však podávanie týchto látok v čase pandémie nerozhoduje len o osude jedného človeka, ale celého ľudstva, mali by sa podávať vždy, keď sú k dispozícii, a to bez ohľadu na čas.

Správne načasovanie očkovania by mohlo pomôcť predovšetkým ľuďom so slabou imunitnou odpoveďou (napríklad starší alebo chronicky chorí ľudia) a pri vakcínach, ktoré sú menej naliehavé (ako je aj vakcína proti chrípke).