SAV: Bez aerosólov v ovzduší je nočná obloha tmavšia

V dôsledku presvetlenia nočného prostredia sa jas oblohy zvyšuje už aj v regiónoch, ktoré donedávna ohrozené svetelným znečistením neboli. Dvojica slovenských a amerických vedcov vo svojej najnovšej štúdii upozorňuje, že jas nočnej oblohy pomáhajú znížiť aj iné opatrenia a poukazujú na aerosólové častice. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková.

Ich eliminácia v ovzduší môže stmaviť nočnú oblohu až o 60 percent pri nezmenenom výkone mestských zdrojov verejného osvetlenia. Štúdiu uverejnil vedecký časopis Nature Scientific Report. Autorom štúdie za slovenskú stranu je Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Vedci svoje výsledky opierajú o počítačový model, ktorý na jar 2019 otestovali na observatóriu vo Viedni. Počas experimentu sa atmosférické podmienky zmenili do takej miery, že došlo k dočasnému, ale výraznému vyčisteniu vzduchu. Jas nočnej oblohy nad mestom sa vďaka poklesu množstva aerosólov v ovzduší znižoval o desiatky percent.

„Aerosólové častice produkované priemyslom alebo dopravou, ktoré sa vo veľkých množstvách bežne vyskytujú v mestských atmosférach, niekoľkonásobne zvyšujú úroveň difúzneho svetla oblohy. Čím sú čiastočky prachu a aerosólu väčšie, tým viac svetla rozptýlia,“ vysvetlil Kocifaj. Ako dodal: „rozmerovo veľké častice majú výrazne kratší rezidenčný čas v atmosfére a v krátkom čase rýchlo klesajú k zemskému povrchu.“ Ďalej poznamenal, že malých častíc je tak v atmosfére neporovnateľne viac a aj napriek nevýraznému príspevku každej jednej malej častice k svetelnému znečisteniu môžu všetky spoločne spôsobiť dostatočný nárast úrovne svetelného smogu.

Jas oblohy sa môže meniť aj s chemickým zložením častíc. Čiastočky obsahujúce uhlík, ktoré vznikajú napríklad spaľovaním fosílnych palív alebo priemyselnou činnosťou, veľmi dobre absorbujú svetlo. Naopak, čiastočky minerálnych solí môžu zvyšovať jas nočnej oblohy vďaka efektívnejšiemu rozptylu a menšej absorpcii. V tejto súvislosti vedci ponúkajú mestským aglomeráciám pomoc. „V princípe vieme cielene pre každé mesto identifikovať najrizikovejšie zdroje znečistenia, a tak definovať opatrenia, ktoré treba vykonať v tom-ktorom regióne. Už teraz však s určitosťou môžeme povedať, že vhodnými opatreniami sú lepšia kontrola a regulácia emisií konkrétnych typov aerosólových častíc, či inštalovanie elektrolapačov alebo iných technológií v najrizikovejších prevádzkach,“ dodal vedec.