Ako vplýva ovocná strava na telo

Rastlinná strava je v posledných rokoch stále obľúbenejšia, a to zo zdravotných aj etických dôvodov. Jednou z extrémnych foriem rastlinnej stravy je „fruitariánstvo“, diéta založená predovšetkým na konzumácii surového ovocia. Na prvý pohľad to môže vyzerať zdravo, ale aký vplyv má tento typ stravy na organizmus? Je to skutočne zdravá voľba?

Existujú vedecky podložené dôkazy, že rastlinná strava je pre telo prospešná. Rastlinná strava môže znížiť riziko srdcových chorôb o 40% a cievnej mozgovej príhody o 29%. Zároveň môže pomáhať pri chudnutí.

Aj keď rastlinná strava má jasné výhody pre zdravie, fruitariánstvo je jednou z najprísnejších diét a nie sú takmer žiadne dôkazy, ktoré by podporovali priaznivé účinky na zdravie.

Neexistuje žiadny konkrétny popis toho, z čoho by mala fruitariánska strava pozostávať, aj keď sa bežne uvádza „pravidlo“, že 55 až 75% stravy by malo tvoriť surové ovocie. Niektorí frutariáni jedia aj obilniny, niektorí tiež orechy a oleje.

Spoluzakladateľ spoločnosti Apple Steve Jobs experimentoval s ovocnou stravou a doplnil ju orechmi, semienkami a zrnami. Niektorí prívrženci fruitariánstva sa držia pravidla 80-10-10: 80% kalórií pochádza z čerstvého ovocia a zeleniny, 10% pochádza z bielkovín a 10% z tukov.

Toto pravidlo sa mylne zakladá na presvedčení, že ľudia nie sú všežravce a sú uspôsobení na surové ovocie. Zástancovia tohto presvedčenia tvrdia, že tráviaci systém človeka je fyziologicky navrhnutý tak, aby trávil ovocie a surovú zeleninu. Aj keď to kedysi mohla byť pravda, ľudské telo sa časom vyvinulo.

Iba ovocie nestačí

Niektorí fruitariáni tvrdia, že ich strava lieči rakovinu, zmierňuje nadúvanie a telesný pach. Na podporu týchto tvrdení však neexistujú spoľahlivé dôkazy.

Ovocná diéta sa môže na prvý pohľad javiť ako zdravá voľba, ale s touto formou stravovania je potenciálne veľa problémov. Dodržiavanie tohto stravovacieho režimu vylučuje základné skupiny potravín a živiny, ktoré telo potrebuje na udržanie normálneho zdravia.

Telo môže trpieť na nedostatok živín vrátane bielkovín, železa, vápnika, vitamínu B (vrátane vitamínu B12) a D, zinku a omega-3 mastných kyselín.

Nedostatok týchto živín môže mať závažné zdravotné dôsledky vrátane rachitídy a osteomalácie (zmäkčenie kostí), anémie a problémov s kosťami, svalmi a pokožkou. Zjednodušene povedané, ovocie neobsahuje všetky živiny, ktoré telo potrebuje.

Okrem toho je potrebné pri tejto strave vziať do úvahy aj vysokú hladinu fruktózy. Fruktóza je jednoduchý cukor, podobne ako glukóza, ale ľudské telo ho spracováva úplne inak.

Fruktóza sa metabolizuje výlučne v pečeni. Nadmerná konzumácia fruktózy môže spôsobiť nahromadenie tuku v pečeni, čo vedie k inzulínovej rezistencii v pečeni a nealkoholickému stukovateniu pečene.

Aj keď existujú polemiky o tom, či je fruktóza z ovocia taká zlá ako fruktózový sirup, ktorý sa pridáva do potravín na ich osladenie, experimenty na potkanoch kŕmených diétou s vysokým obsahom fruktózy ukázali podobnosť s ľudským stukovatením pečene.

Vážne dôsledky ovocnej diéty

Okrem potenciálnych fyzických účinkov frutariánstva sú reštriktívne diéty často spojené aj s poruchou príjmu potravy známou ako ortorexia nervosa alebo nezdravá posadnutosť konzumáciou iba zdravého jedla.

To znamená, že to, čo môže začať ako odhodlanie pridať do stravy viac ovocia a zeleniny a menej nezdravého jedla, môže viesť k poruchám príjmu potravy, depresii a úzkosti.

Znepokojujúce je, že pri frutariánstve boli hlásené ojedinelé prípady smrti alebo závažných chorôb. Medzi príklady patrí deväťmesačné dievča, ktoré zomrelo na podvýživu po tom, ako bolo kŕmené iba ovocnou diétou.

Navyše, nedávno bolo hlásené, že u 49-ročného muža sa vyvinula zvrátiteľná demencia po tom, ako sa živil výlučne ovocnou diétou.

Pred zmenou stravy, najmä ak bude zmena extrémna, je vždy vhodné porozprávať sa so svojím lekárom. Začleniť viac ovocia a zeleniny do vyváženej stravy je oveľa bezpečnejší a zdravší spôsob, ako konzumovať výlučne len ovocie.