Sčítavanie ľudu po 20 rokoch môže v Bosne zmeniť pomer síl

Ide o kľúčovú záležitosť, keďže balkánska krajina je hlboko etnicky a nábožensky rozdelená a podiel jednotlivých skupín v štátnych orgánoch je závislý od ich počtu.

Nové výsledky, ktoré by mali byť známe do 90 dní, by tak mohli zmeniť pomer zastúpenia aj vo výkonnej moci.

Srbi, Chorváti o moslimskí Bosniaci preto vyzývajú svojich príslušníkov na prihlásenie sa k etnickej skupine napriek tomu, že formulár to od nich nežiada. Naposledy sa obyvatelia Bosny sčítavali v roku 1991, teda pred vypuknutím krvavej vojny, ktorá zmenila podobu Balkánskeho polostrova.

V roku 1991 žilo v Bosne ako jednej zo šiestich častí vtedajšej Juhoslávie takmer 4,5 milióna ľudí, spomedzi ktorých bolo 44 percent Bosniakov, 31 percent Srbov a 17 percent Chorvátov. Státisíce však pre ozbrojený konflikt museli svoje domovy opustiť a ďalšie desaťtisíce prišli o život. Nedostatok informácií o súčasnom demografickom zložení nedovoľuje vláde správne nastaviť strategické nástroje na zlepšenie života v krajine. Potrebné sčítanie však napriek tomu pre spory lídrov neustále odkladali.

BaH trápia veľké ekonomické a politické problémy a najmä veľká miera korupcie. Aj preto krajina napriek podpore zo strany EÚ napreduje iba veľmi pomaly. Komplikovaný štátny útvar pozostávajúci zo srbského a chorvátsko-bosnianskeho celku vznikol v roku 1995 po podpísaní Daytonskej dohody, ktorá ukončila niekoľkoročnú krvavú vojnu na Balkáne.