Zdravý zvyk prekvapivo zvyšuje riziko porážky. Na toto si dajte pozor!

Tak, ako všetky orgány, aj mozog potrebuje na správny chod dostatok kyslíka a živín. Ak ho oberieme o prítok krvi, nastáva bunková smrť, ktorá môže po dlhšom čase viesť až k ochrnutiu či dokonca smrti.

Príznaky cievnej mozgovej príhody, alebo porážky, si môžeme všimnúť podľa troch faktorov:

• tvár: pokles svalov na jednej strane, neschopnosť usmiať sa, poklesnutý kútik oka alebo úst
• ruky: neschopnosť zdvihnúť obidve ruky a držať ich vystreté, otupenie v jednej ruke
• reč: šušľanie alebo úplná neschopnosť rozprávať alebo rozumieť tomu, čo hovorí niekto iný

K najčastejším rizikovým faktorom porážky zaraďujeme vysoký tlak, ochorenia srdca, cukrovku, fajčenie, obezitu a nadmerné pitie alkoholu. Dalo by sa teda povedať, že nezdravý životný štýl celkovo zvyšuje riziko ochorenia, a preto mnohých prekvapí, že k tvrdnutiu ciev, a teda aj riziku porážky, prispieva dokonca aj cvičenie.

Pochopiteľne, výhody aktívneho života ďaleko presahujú jeho nedostatky, preto nie je namieste uvažovať o tom, či sa pohybu treba vyhnúť alebo nie. Netreba ho však opomenúť ako rizikový faktor.

Výskum publikovaný v časopise zameranom na zdravie srdca a srdcovo-cievne ochorenia Heart prišiel so zistením, že fyzicky aktívnym ľuďom sa v srdcových tepnách ukladá vápnik, čo môže po čase viesť až k ich upchatiu.

Vápnik v cievach je často silný indikátor možného vzniku porážky, pretože jeho výskyt súvisí s prítomnosťou plakov, ktoré zabraňujú voľnému prúdeniu krvi.

Vedci sa bližšie pozreli na zdravotný stav obyvateľov Južnej Kórey, ktorí medzi marcom 2011 a decembrom 2017 pravidelne absolvovali preventívne prehliadky. V rámci každej prehliadky sa ich pýtali na zdravotné ťažkosti a rodinnú anamnézu, životný štýl a vzdelanie. Takisto im zmerali BMI a krvný tlak.

Pomocou dotazníka vedci rozdelili účastníkov na tri skupiny podľa miery fyzickej aktivity v ich bežnom živote. Výskum zahŕňal celkovo vyše 25 tisíc účastníkov po tridsiatke.

Ľudia, ktorí sa označili za fyzicky aktívnych, boli väčšinou starší ako menej aktívni účastníci a tiež sa medzi nimi našlo viac nefajčiarov. Okrem toho im zmerali nižšiu hladinu cholesterolu, ale tiež vyšší krvný tlak a nánosy vápnika v srdcových tepnách.

Vedci sa domnievajú, že pri cvičení dochádza k namáhaniu alebo poškodzovaniu tepien, ktoré sa následkom toho stenčujú, čo môže viesť aj k zvýšenému tlaku. Zároveň však pripomínajú, že pozitívne účinky pohybu nemožno vyvrátiť a odporúčajú mu týždenne venovať aspoň 150 až 300 minút.