Nosné dierky si počas dňa striedajú dominanciu. Takto to súvisí s činnosťou mozgu

Ani počas spánku si náš mozog nedá pokoj. Hoci je jeho aktivita oslabená, aj v tomto čase musí striehnuť aj na to, ako si nosné dierky pravidelne vymieňajú vedúce postavenie.

Dominantná nosná dierka je tá, pomocou ktorej dýchame intenzívnejšie. Zdravý človek totiž bežne nevyužíva obe dierky rovnako, ale namiesto toho sa nevedome uskutočňuje striedanie ich funkcie.

K tomuto kolobehu, známemu tiež ako nosový cyklus, dochádza vďaka nosovým mušliam, ktoré sa nachádzajú v oboch nosných dierkach. Počas cyklu dierky dýchajú s intenzitou v pomere 3 ku 1.

Prečo dochádza k tejto zámene? Dôvod ponúka niekoľko teórií, z ktorých väčšina má dočinenia s vlhkosťou, odstraňovaním patogénov a udržiavaním zdravého prostredia nosa.

Vnútro nosných dierok je vystlané chĺpkami a hlienom, pričom oboje pomáhajú zachytávať patogény ešte predtým, ako vstúpia dovnútra dýchacích ciest a vyvolajú ochorenie. Je možné, že výmena dominantného postavenia dodáva nosným dierkam dostatok priestoru na to, aby sa zotavili po vykonanej práci, a následne mohli opäť brániť imunitu pred škodcami.

V prípade, že cyklus nie je narušený ochorením alebo životným štýlom, dominancia sa u nosných dierok mení zhruba každé dve hodiny, a to aj počas spánku. Nevýhodou tohto procesu je, že ak sa jedna z dierok upchá napríklad v dôsledku ochorenia, dýchanie nosom pre pacienta prestáva byť pohodlné.

Výmena postavenia obidvoch nosných dierok sa najzreteľnejšie prejavuje, keď sa zotavujeme z prechladnutia. Ak počas liečby ostane zapálená už len jedna dierka, v noci, keď táto dierka prevezme dominantné postavenie, nás môže prebudiť neschopnosť nadýchnuť sa.

Premenlivá dominancia nosných dierok nesúvisí len s imunitou, ale aj s funkciou mozgu. Vedci totiž pomocou elektroencefalogramu zistili, že pri dominancii jednej z dierok je aktívnejšia opačná strana mozgu.

Niektoré výskumy sa pokúsili zistiť, či nútená zmena dominancie nosných dierok môže viesť k zvýšenej produktivite jednej časti mozgu. Dychové cvičenia zamerané na dosiahnutie tohto cieľa sú tiež súčasťou jogy. Môžete ju poznať pod názvom pránajáma. Doterajšie zistenia naznačujú, že zmena dominancie nosných dierok skutočne vedie k ovplyvneniu mentálneho stavu.