Prvotný príznak depresie sa prejaví na srdci

Zmeny srdcovej frekvencie môžu predpovedať depresiu, ukázala štúdia prezentovaná na 33. kongrese Európskej akadémie neuropsychofarmakológie. Srdcová frekvencia by mohla poskytnúť včasný varovný signál depresie a tiež naznačiť, kedy dôjde k zlepšeniu psychického stavu.

Štúdia ukázala, že ľudia s depresiou majú srdcovú frekvenciu zhruba o 10 až 15 úderov za minútu vyššiu ako ľudia bez depresie. Depresívni ľudia tiež vykazujú menšie kolísanie srdcového tepu a v noci nepociťujú normálny pokles srdcového tepu.

Vedci dokázali u účastníkov štúdie určiť depresiu na základe 24-hodinových meraní z monitoru srdcovej frekvencie. Carmen Schiweck, prvá autorka štúdie, uviedla:

„Zjednodušene povedané, naša pilotná štúdia naznačuje, že iba meraním srdcového tepu po dobu 24 hodín dokážeme s 90% presnosťou zistiť, či je osoba v súčasnej dobe v depresii alebo nie“.

Malá pilotná štúdia zahŕňala 32 ľudí, z ktorých polovica mala depresiu. Depresívni ľudia dostali ketamín, anestetikum, ktoré bolo nedávno schválené na používanie liečbu depresie. Schiweck vysvetlila:

"Dvomi inovatívnymi prvkami v tejto štúdii boli nepretržitá registrácia srdcovej frekvencie niekoľko dní a nocí a používanie nového antidepresíva ketamínu, ktoré môže viac -menej okamžite zmierniť depresiu. To nám umožnilo vidieť, že priemerný pokojový srdcový tep sa môže celkom náhle zmeniť, aby odrážal zmenu nálady.“

Ketamín môže začať účinkovať už behom niekoľko minút, čo vedcom pomohlo odhaliť súvislosť medzi srdcovou frekvenciou a depresiou. Ako uviedla Schiweck:

„V minulosti vedci preukázali, že pacienti s depresiou mali trvale vyššiu srdcovú frekvenciu a menšie zmeny v srdcovej frekvencii, ale vzhľadom na čas potrebný na liečbu depresie bolo ťažké sledovať a dať do súvislosti akékoľvek zlepšenie srdcovej frekvencie. Ale keď sme si uvedomili, že ketamín vedie k rýchlemu zlepšeniu nálady, vedeli sme, že by sme ho mohli použiť na pochopenie súvislosti medzi depresiou a srdcovou frekvenciou.“

Štúdia merala srdcový tep ľudí počas 4 dní a 3 nocí. Ukázalo sa, že ľudia s depresiou mali vyššiu priemernú srdcovú frekvenciu a tiež u nich zriedkavejšie dochádzalo ku kolísaniu tepu. Schiweck vysvetlila výsledky:

"V priemere sme videli, že depresívni pacienti mali srdcový tep, ktorý bol zhruba o 10 až 15 úderov za minútu vyšší ako u kontrolných osôb. Po liečbe sme znova zmerali srdcový tep a zistili sme, že tak frekvencia, ako aj kolísanie srdcovej frekvencie u predtým depresívnych pacientov sa zmenili a boli bližšie k tým, ktoré boli v kontrolnej skupine.“

U ľudí s depresiou tep v noci neklesal tak, ako je bežné, uviedla Schiweck:

"Srdcové frekvencie sú zvyčajne vyššie počas dňa a nižšie v noci. Je zaujímavé, že pokles srdcovej frekvencie počas noci je narušený depresiou. Zdá sa, že toto je spôsob identifikácie pacientov, u ktorých existuje riziko vzniku depresie alebo relapsu.“

Ďalšou fázou je vykonať väčšiu štúdiu, dodala Schiweck:

„Našim ďalším krokom je sledovať pacientov s depresiou a pacientov v remisii, aby sme potvrdili, že zmeny, ktoré vidíme, môžu byť použité ako systém včasného varovania.“