Uznávaná kriminologička: 3 typy matiek, ktoré najčastejšie vychovávajú budúcich vrahov

Doktorka Elizabeth Yardleyová pôsobí ako doktorka kriminológie na Birminghamskej univerzite. Okrem toho, že je autorkou mnohých predávaných kníh, sa v minulosti podieľala aj na spracovaní televízneho seriálu Murderers and Their Mothers.

Odborníčka na správanie vrahov a rolu matiek pri ich výchove v článku magazínu HuffPost prezradila, že vývoj človeka, ktorý je schopný zobrať inému život, je dlhý a zložitý. Ovplyvňujú ho pritom aj také faktory, ako biológia, susedia, škola, zdravotná starostlivosť a vzťah s matkou.

Asi najčastejšia otázka, s ktorou sa Yardleyová v tejto súvislosti stretáva, je, prečo práve matky? Nie sú aj otcovia zodpovední za výchovu svojich detí? „Mám za to, že matky pri výchove vraha hrajú podstatnejšiu rolu, a to kvôli odlišným roliam pohlaví, ktoré sú v spoločnosti dodnes zakotvené,“ odpovedá kriminologička.

„Od matiek očakávame, že budú nesebecké ochrankyne a pri výchove zohrajú prvotnú rolu. Tieto očakávania považujeme za samozrejmé a aplikujeme ich na všetky rodičky,“ pripomína Yardleyová. Aj v našich končinách nepochybne platí, že tam, kde je mama, niet sa čoho báť. Je to ale naozaj tak?

„Nie v prípadoch, ktoré sa spomínajú v seriáli – Daniel Bartlam, Fred a Rose Westovci, Jed Allen, Harold Shipman, Dennis Nilsen, Robert Black, Joachim Knychała, Leszek Pękalski, Adam Lanza a Richard Kuklinksi,“ menuje Yardleyová len niekoľkých z najznámejších vrahov na svete. „Či už svojím správaním alebo zanedbávaním, matky každého z týchto vrahov sa v rôznej miere spolupodieľali na písaní scenára vraždy.“

Výstražným príkladom sú matky Freda Westa a Roberta Blacka, ktoré svojim deťom utvárali trýznivé domáce prostredie, v ktorom šikana, zneužívanie a zanedbávanie boli na dennom poriadku. Na druhej strane však máme matky Shipmana a Lanzu, ktoré chceli zo svojich potomkov vychovať čo najlepších ľudí a veľmi im záležalo na tom, aby boli v kolektíve obľúbení.

Matky Bartlama, Nilsena a Westovej boli slepé a hluché voči náznakom, ktoré výrazne odlišovali ich deti od rovesníkov. Rozhovoru o ich odlišnosti sa vždy vyhýbali.

Elizabeth Yardleyová nakoniec identifikovala tri typy matiek, ktoré zo svojich detí pomaly ale isto vychovávajú vrahov: anti-matky, uber-matky a pasívne matky.

Anti-matky

Tieto mamy v čase svojho detstva samé nemali na ružiach ustlané. Často museli pretrpieť psychické alebo fyzické týranie, zanedbávanie alebo brutálne správanie zo strany rodičov či blízkych.

Pochopiteľne, nie každá obeť si osvojí praktiky svojich mučiteľov, ale v ojedinelých prípadoch sa môžeme dočkať práve tohto scenára, čo platí aj pre anti-matky.

Uber-matky

Uber-matky pochádzajú z „tradičnej“ rodiny, ale od mladého veku sú si veľmi dobre vedomé spoločenských požiadaviek. Je možné, že čelili diskriminácii alebo neprávostiam, a ako matky sa zo všetkých síl snažia o to, aby si ich dieťa nemuselo prejsť tým istým.

Tieto matky rady plánujú život svojho dieťaťa do najmenších detailov. Snažia sa ho pritom chrániť pred akoukoľvek neprávosťou.

Pasívne matky

Pasívna matka sa zo všetkého najviac bojí toho, ako spoločnosť vníma jej deti. Svoj vlastný život prežila podľa očakávaní spoločnosti, po celý čas sa neodvážila vysloviť ani slovko na protest.

Ak ich deti prekročia morálne alebo právne hranice spoločnosti, pasívne matky všetko zametú pod koberec a pevne dúfajú, že ide len o pubertálne bláznenie, z ktorého deti vyrastú.

„Anti-matkám, uber-matkám a pasívnym matkám sa darí vďaka dôrazu, aký kladie spoločnosť na súkromie. Do toho, ako matky vychovávajú svoje deti, sa neradi staráme,“ uvádza Yardleyová, podľa ktorej má súkromie svoje výhody, ale aj nevýhody, za ktorými sa môže dlhodobo skrývať násilie, zneužívanie aj zanedbávanie.