Tieto dve osobnostné črty zdvojnásobujú riziko Alzheimerovej choroby

Britská nezisková organizácia Alzheimer's Research UK odhaduje, že do roku 2050 by sa mohol strojnásobiť počet prípadov demencie na celom svete. Alarmujúce čísla dnes podnecujú vedcov k zvýšenej snahe nájsť liek na toto ochorenie.

Početné výskumy v súčasnosti zdôrazňujú potrebu zamerať sa na osobnostné črty, ktoré by pri diagnostike Alzheimerovej choroby mohli zohrať podstatnú rolu. Nový výskum prináša pohľad zvlášť na dve konkrétne charakteristiky, ktoré by podľa vedcov mohli značiť predispozíciu človeka na toto neurodegeneratívne ochorenie.

Štúdia publikovaná v časopise Biological Psychiatry spája nízku svedomitosť a neuroticizmus s klasickými známkami Alzheimerovej choroby. Vedcom z Medicínskej fakulty Floridskej štátnej univerzity sa podarilo zistiť, že u ľudí s týmito dvoma charakteristikami je možné najskôr badať zmeny mozgu spájané s nástupom ochorenia.

Meta-analýza spracúva údaje z predchádzajúcich výskumov zameraných na starnutie, ktorých sa celkovo zúčastnilo tritisíc účastníkov. Už predtým sa verejnosť mohli zaskočiť tvrdenia, že mozog neurotických a nesvedomitých ľudí starne rýchlejšie.

O jednotlivých podtypoch neuroticizmu, ktorý vo všeobecnosti môžeme označiť ako tendenciu k pocitom obáv, náladovosti, nervozity a viny, rozhodujú rôzne génové kombinácie. K vzniku tejto poruchy dochádza obvykle u ľudí, ktorí prežili traumu alebo ťažkú životnú udalosť.

Svedomitosť označuje schopnosť konať organizovane a disciplinovane. Ľudia s touto vlastnosťou sú podľa prieskumov o 89 percent menej náchylní na vznik Alzheimerovej choroby.

„V predošlých štúdiách sme objasnili, kto patrí do rizikovej skupiny pre vznik demencie, ale tieto štúdie sa zaoberali klinickou diagnostikou. Nový výskum na druhej strane zhodnocuje neuropatológiu, teda lézie mozgu, ktoré svedčia o skrytej patologickej zmene,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie Antonio Terracciano.

„Vďaka našej štúdii je zrejmé, že aj pred vznikom klinickej demencie vieme predpovedať hromadenie patologických javov spájaných s demenciou pomocou osobnostných čŕt.“

V mozgu účastníkov prieskumu, ktorí javili známky neuroticizmu a slabej svedomitosti, vedci zistili vyššiu prítomnosť amyloidových a tau ložísk, a to zvlášť v prípade, že ich kognitívne schopnosti fungovali bezchybne.

Hlavné slovo má pravdepodobne metabolizmus a imunita

Podľa výskumníkov nová štúdia zdôrazňuje ochranné účinky vlastností osobnosti pred Alzheimerovou chorobou. „Táto ochrana pred neuropatológiou je zrejme výsledkom celoživotných rozdielov v ľudských pocitoch a ľudskom správaní,“ hovorí Terracciano.

Vedec vysvetľuje, že nízky neuroticizmus sa zvykne vyskytovať u ľudí, ktorí lepšie zvládajú stres a nebývajú mentálne chorí. Svedomitosť je zas doménou prevažne tých, ktorí uznávajú zdravý životný štýl. Toto všetko má zrejme na svedomí aj nižšie riziko Alzheimerovej choroby.

Podľa jednej vedeckej hypotézy adaptívnejšie charakterové vlastnosti viac podporujú funkciu metabolizmu a imunity a chránia pred neurodegeneratívnym procesom alebo brzdia jeho nástup.