Pred 90 rokmi sa narodila Hana Hegerová, prvá dáma československého šansónu

Presadila sa aj pred filmovou kamerou, ale vďaka svojmu nezameniteľnému speváckemu prejavu sa stala na oboch brehoch rieky Moravy kráľovnou šansónu. Mnohé piesne v jej interpretácii ako Levandulová, Čerešne, Lásko prokletá či Vana plná fialek sa stali federálnymi hitmi.

Od narodenia Hany Hegerovej, prezývanej „česká Piaf“, uplynie v stredu 20. októbra 90 rokov.

Hana Hegerová, vlastným menom Carmen Mária Štefánia Farkašová, sa narodila 20. októbra 1931 v Bratislave v rodine riaditeľa banky Jána Farkaša. Jej matkou bola Margita Čelková pochádzajúca zo starej šľachtickej rodiny.

Maturovala na gymnáziu v Komárne a pre zlý kádrový posudok nemohla študovať na Vysokej škole ekonomickej. K umeniu ju viedla matka, na podnet ktorej absolvovala nielen súkromné hodiny klavíra, ale aj baletnú prípravku v Slovenskom národnom divadle (SND). Vystupovala tiež v ochotníckom divadle a spev si zdokonaľovala na hodinách u profesora Roberta Rosnera.

Po maturite v roku 1950 pracovala v Komárne ako úradníčka a učiteľka na učňovskej škole. Túžba po divadelných doskách však zvíťazila a v rokoch 1951 – 1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave, kde bol jedným z jej pedagógov aj Ladislav Chudík. Prvé divadelné angažmán dostala v divadle Petra Jilemnického v Žiline, kde odohrala päť sezón.

Ako čerstvú absolventku a začínajúcu divadelnú herečku ju v roku 1954 režisér Jiří Krejčík obsadil do hlavnej úlohy vo filme Frona. V 50. rokoch minulého storočia účinkovala aj v snímkach Previerky lásky (1956) režiséra Jozefa Medveďa, alebo Tam na konečné (1957), pod ktorú sa podpísala dvojica Ján Kadár a Elmar Klos.

Aj napriek stálemu miestu v divadle Petra Jilemnického prijala ponuku hudobného skladateľa Juraj Berczelera účinkovať počas divadelných prázdnin v bratislavskej Tatra revue. Do Žiliny sa už nevrátila, odišla do Prahy, kde ju v roku 1958 prijali do práve založeného divadla Rokoko. To v roku 1961 vymenila za Semafor, kde účinkovala vo všetkých hudobných inscenáciách. Úspešný bol aj jej spoločný recitál s Miroslavom Horníčkom pod názvom H & H '65, ktorý režíroval Ján Roháč.

Ďalšiu hlavnú filmovú úlohu po boku Rudolfa Hrušínského stvárnila v dráme Naděje (1963) režiséra Karla Kachyňu. V tom istom roku sa objavila aj v snímke Konkurs Miloša Formana a o rok neskôr účinkovala v legendárnom hudobnom filme Jána Roháča a Vladimíra Svitáčka Kdyby tisíc klarinetů.

V roku 1966 odišla zo Semaforu a rozhodla sa pre sólovú spevácku kariéru. Jedným z jej hitov z tohto obdobia bola pieseň Milord s českým textom Pavla Koptu. Spievať túto pieseň ju pri návšteve Prahy počul riaditeľ parížskej Olympie, ktorý neskoršie zorganizoval jej pobyt a vystúpenia v Paríži.

Dva roky Hana Hegerová účinkovala v Olympii, stále angažmán získala však aj v Nemecku a vo Švajčiarsku. Nemecké a francúzske denníky ju nazvali „českou Piafovou“.

Prvú LP platňu s názvom Hana Hegerová vydala v roku 1967, po nej nasledovali úspešné platne ako Recitál (1971), Recitál 2 (1974) a Lásko prokletá (1977).

Hegerovej spevácku kariéru prerušil pobyt vo väzení. Začiatkom 80. rokov skončila na šesť mesiacov za mrežami pre údajnú spreneveru jedného milióna korún, ktorý sa omylom ocitol na jej účte. Podľa dobových dokumentov peniaze patrili Karlovi Gottovi a chybou účtovníčky sa dostali k Hegerovej. Dodnes sa však polemizuje či nešlo o provokáciu Štátnej bezpečnosti, pretože speváčka patrila ku kritikom komunistického režimu.

Na koncertné pódiá sa vrátila v roku 1983 a o štyri roky neskôr vydala legendárny album Potměšilý host. Obsahuje aj hit Levandulová, ktorý Hegerová naspievala s autorom piesne Petrom Hapkom. Posledný štúdiový album Mlýnské kolo v srdci mém nahrala v roku 2010. Nahrávka sa stala jedným z najpredávanejších českých albumov vydaných v novom miléniu.

V priebehu takmer 50-ročnej kariéry získala päť Zlatých a štyri Platinové platne Supraphonu. V roku 1974 jej Francúzska akadémia udelila titul Chevalier del’Ordrepourle Méritedel Education Artistique. Akadémia populárnej hudby ju v roku 2000 uviedla do Siene slávy. V roku 2002 dostala od prezidenta Václava Havla medailu Za zásluhy.

Diamantovú platňu Supraphonu za 1.500.800 predaných zvukových nosičov získala v roku 2011. V apríli 2013 ju povýšili na komandéra francúzskeho Rádu za zásluhy. V októbri 2014 jej prezident Českej republiky udelil Rád Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy. Slovenský prezident Andrej Kiska jej v januári 2016 udelil Rád Ľudovíta Štúra II. triedy. Laureátkou slovenskej štátnej Ceny Jozefa Miloslava Hurbana in memoriam sa stala v septembri 2021.

Legendárna speváčka Hana Hegerová zomrela 23. marca 2021 v Prahe vo veku 89 rokov. Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín vydal Supraphon pod názvom Merci! kolekciu francúzskych šansónov v jej neopakovateľnom podaní.