Rusi si pripomínajú povstanie, ktoré Jeľcin tvrdo potlačil
- 14:45 03.10.2013
- MOSKVA
Rusko si vo štvrtok pripomína 20. výročie krvavých nepokojov vyvolaných prívržencami komunistickej strany, ktoré vošli do dejín ako ústavná kríza. Dramatické udalosti sa odohrali 3. a 4. októbra 1993 a vyžiadali si takmer 200 obetí.
Armáda však zasiahla, podporila demokratické zmeny a podľa historikov zabránila tomu, aby sa Rusko ocitlo v chaose. Jeľcinove rozhodnutie vyslať proti jeho odporcom ozbrojené zložky však dodnes Rusi vnímajú ako kontroverzné.
Vzťahy medzi Jeľcinom a parlamentom sa zhoršovali ešte pred vypuknutím krízy. Prezident 21. septembra 1993 parlament rozpustil napriek tomu, že ústava mu to neumožňovala. Jeľcin však svoj krok zdôvodňoval referendom z apríla toho isté roku.
Poslanci reagovali s nevôľou, prezidenta zvrhli a do čela štátu dosadili viceprezidenta Alexandra Ruckoja. Situácia sa vyhrotila 3. októbra, keď demonštranti odstránili policajné zátarasy v okolí parlamentu a pokúsili sa zničiť Ostankinskú televíznu vežu.
Armáda následne na Jeľcinov pokyn demonštrantov, z ktorých viacerí boli ozbrojení, pozatýkala. Podľa vládnych odhadov prišlo pri zásahu o život 187 ľudí, mimovládne organizácie však tvrdia, že obetí bolo až takmer 2000.
EÚ vyzýva na rýchle a nezávislé vyšetrenie havárie azerbajdžanského lietadla
Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová v sobotu vyzvala na "rýchle a nezávislé" vyšetrenie havárie azerbajdžanského lietadla z 25. decembra.
Fínsko pre vyšetrovanie presúva zadržaný ruský tanker bližšie k prístavu
Plavidlo prevážajúce ropu zadržali začiatkom týždňa pre podozrenie z poškodenia podmorských elektrických a telekomunikačných káblov.
Putin sa ospravedlnil za haváriu azerbajdžanského lietadla
Ruský prezident vyjadril úprimnú sústrasť rodinám obetí.
Kremeľ: Slovensko nie je jedinou možnosťou pre mierové rokovania s Ukrajinou
Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mohli viesť v ktorejkoľvek krajine s neutrálnym postojom.
Zelenskyj reagoval na Ficove hrozby
Putin podľa ukrajinského prezidenta poveril Fica otvorením druhého energetického frontu proti Kyjevu.