COVID-19 mení objem sivej hmoty v mozgu, najväčšiu stratu majú ľudia s týmito príznakmi

Výskum odborníkov z Georgia State University a Georgia Institute of Technology ukazuje pokles objemu sivej mozgovej hmoty u ľudí s COVID-19, ktorí dostali horúčku alebo potrebovali kyslíkovú liečbu. Tieto závery boli publikované vo vedeckom časopise Neurobiology of Stress.

Podľa štúdie k tomuto zníženiu dochádza špecificky v oblasti medzi predným a temporálnym lalokom mozgu. Podľa štúdie znížený objem sivej hmoty zaznamenali u ľudí s COVID-19 dokonca až šesť mesiacov po prepustení z nemocnice.

Sivá hmota je nevyhnutná pre spracovanie informácií. Abnormality v sivej hmote môžu zhoršiť efektivitu neurónov. Zistenia naznačujú, že predný lalok môže obsahovať sivú hmotu, ktorá zohráva úlohu pri infekcii COVID-19, a to aj mimo poškodenia spôsobeného klinickými príznakmi choroby, ako je mŕtvica v dôsledku koronavírusu.

Odborníci skúmali CT snímky 120 neurologických pacientov. Táto skupina zahŕňala 58 pacientov s COVID-19 so závažnými príznakmi a 62 zdravých jedincov s podobným vekom a anamnézou. Jedinci s vyšším stupňom poškodenia po COVID-19 mali znížený objem sivej hmoty aj šesť mesiacov po prepustení z nemocnice.

Objem sivej hmoty bol výrazne znížený u pacientov s oxygenoterapiou v porovnaní s pacientmi bez kyslíkovej terapie. V porovnaní s jedincami bez horúčky vykazovali pacienti s horúčkou podstatné zníženie objemu sivej hmoty v dolnej a strednej temporálnej oblasti.

Zistenia naznačujú, že COVID-19 môže mať vplyv na frontálno-temporálny systém prostredníctvom horúčky alebo nedostatku kyslíka. Jedinci s úzkosťou mali menej sivej hmoty v hornej, strednej a strednej frontálnej kôre ako tí, ktorí neboli úzkostliví. To naznačuje, že zmeny sivej hmoty v prednom laloku môžu byť príčinou úzkosti a depresie pozorovanej u pacientov s COVID-19.

„Neurologické komplikácie sú čoraz častejšie zdokumentované u pacientov s COVID-19,“ vysvetľuje Vince Calhoun, hlavný autor štúdie. "Ukázalo sa, že zníženie sivej hmoty je prítomné aj pri iných poruchách nálady, ako je schizofrénia, a pravdepodobne súvisí so spôsobom, akým sivá hmota ovplyvňuje funkciu neurónov."

Výsledky štúdie ukazujú, že zmeny vo frontálno-temporálnom systéme možno využiť ako biomarker na predpovedanie následkov COVID-19 alebo na posúdenie terapeutických možností pre pacientov s COVID-19.