V akom čase si líhate do postele? Tieto dve hodiny hrajú v prospech zdravého srdca a ciev

Ľudia, ktorí sa pravidelne alebo často ukladajú na spánok po polnoci, čelia až 25-percentnému nárastu rizika srdcovo-cievnych ochorení. V prípade, že chodíte spať medzi jedenástou a polnocou, toto riziko pre vás klesá na 12 percent. Gratulovať si nemôžu ani tí, ktorí zaspávajú ešte pred desiatou večer, pretože riziko ohrozenia srdca a ciev u nich predstavuje 24-percentné zvýšenie oproti normálu.

Ktorý čas zaspávania je teda najpriaznivejší pre zdravie srdca a ciev? Odpoveď na túto otázku sa rozhodli vyhľadať vedci z Univerzity v Exeteri (Veľká Británia). Pomohli si pritom 7-dňovými záznamami o začiatku a ukončení spánku vyše 88 tisíc Britov.

Účastníci na začiatku štúdie vyplnili dotazník týkajúci sa ich životného štýlu, zdravia a fyzických vlastností. Po niekoľkých rokoch ich vedci znova vyhľadali a pýtali sa, či za uplynulý čas prekonali akékoľvek ochorenie srdca alebo porážku.

Po zohľadnení ďalších faktorov, ako je fajčenie, BMI a sociálno-ekonomické podmienky, boli výskumníci schopní analyzovať vplyv spánkových hodín na riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení.

Ukázalo sa, že najvhodnejší čas na zaspávanie z hľadiska zdravia srdca a ciev je medzi desiatou a jedenástou večer. „Náš výskum dokazuje, že optimálny čas na zaspávanie predstavuje špecifický bod v rámci 24-hodinového telesného cyklu, a výchylky môžu mať kritický dopad na zdravie,“ vyhlásil autor štúdie David Plans. „Najrizikovejší čas je po polnoci, čo môže súvisieť s tým, že sa znižuje pravdepodobnosť vstávania pri svitaní, ktoré reštartuje telesné hodiny.“

Štúdia nevysvetľuje potenciálnu príčinu za touto spojitosťou, no v jej prospech hovorí niekoľko ďalších výskumov, ktoré potvrdzujú dôležitosť spánku pri starostlivosti o zdravie obehovej sústavy.

Zaujímavé je, že spojitosť medzi kardiovaskulárnym zdravím a spánkovým cyklom sa zreteľnejšie prejavuje u žien. Vedci nepoznajú konkrétnu príčinu, ale odlišnosť pravdepodobne pramení z rozličného zloženia hormónov v tele.

„Je možné, že endokrinná sústava oboch pohlaví reaguje odlišne na výkyvy cirkadiánneho rytmu,“ dodáva Plans. „Rovnako nevylučujeme, že k rozličným záverom mohol prispieť aj vyšší vek účastníkov, keďže ženy po menopauze sú náchylnejšie na kardiovaskulárne ochorenia – to by znamenalo, že účinky spánku na zdravie mužov a žien sú rovnaké,“ uzatvoril.