Hustá brada ako znak vysokej hladiny testosterónu? Toto hovorí veda

Dvorenie u pávov by sme sotva mohli označiť ako skromný proces. Samcom slúžia na ohúrenie samice bohaté koruny z farebných pier. Súťaž vyhráva páv s najhustejšou a najpestrejšou korunou – ostatným ostávajú oči pre plač.

K najpopulárnejším evolučným teóriám, ktoré vysvetľujú pôvod pávieho rituálu, patrí tá, podľa ktorej tým vtáky vysielajú „úprimný signál“ o kvalite genetických dispozícií nositeľa pestrých pier. Človeku by sa mohlo zdať, že takýto súvis môžeme analogicky uplatniť aj na mužskú bradu.

Ochlpenie ľudskej tváre je prvkom sexuálneho dimorfizmu – ide teda o znak, ktorý možno nájsť len u jedného pohlavia. Brada sa tradične považuje za signál, ktorý potenciálnym partnerkám a konkurentom dáva najavo, že jej nositeľ je mužnejší a dominantnejší.

Muži s bohatším tvárovým ochlpením ale reálne nemusia mať vyššiu hladinu testosterónu, aj keď sa môžu považovať za mužnejších. Podľa štúdie z dielne poľských autorov medzi týmito faktormi neexistuje žiadna spojitosť.

Vedci zhromaždili údaje o 97 mladých, fyzicky aktívnych mužoch. Na hladinu testosterónu u muža vplýva množstvo faktorov, ktoré boli zohľadnené aj v rámci výskumu.

24 hodín pred začiatkom výskumu muži nesmeli fajčiť, konzumovať alkohol alebo cvičiť. Dve hodiny pred testovaním sa mali vyhnúť jedlu a umývaniu zubov (úroveň testosterónu totiž zisťovali zo vzoriek slín).

Účastníci najprv odpovedali na otázky ohľadom veku, hmotnosti, výšky a miery zarastania na tvári. Z porovnania skutočnej dĺžky brady a subjektívneho hodnotenia účastníkov je jasné, že tento parameter sa do veľkej miery zhoduje.

Nasledovalo odobranie vzorky slín. Potom mali dobrovoľníci po dobu 12 minút bicyklovať, čím si prirodzene zvýšili hladinu testosterónu v tele, a odobrali im ďalšiu vzorku. Týchto 12 minút si účastníci krátili odpovedaním na otázky o tom, či sa vnímajú ako dominantní.

Miera dominancie sa u mužov zisťovala pomocou dotazníka, v ktorom mali vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s tvrdeniami typu „Často presviedčam iných, aby sa správali, ako chcem ja,“ alebo „Ja mám vplyv na ostatných, nie oni na mňa.“

V závere vedci priznávajú, že brada u mužov pravdepodobne vypĺňa len funkciu nástroja na sebaprezentáciu, ktorý podlieha jedine kultúrnym normám, a nijako nesúvisí s evolúciou signalizovania.

Mierne odlišné výsledky však ponúka podobne orientovaná štúdia z roku 2020, ktorá potvrdzuje súvzťažnosť medzi tvárovým ochlpením a individuálnou dominanciou. V tomto prípade sa však všetka pozornosť sústredila na psychologický aspekt a účastníkom neodobrali vzorky hormónov.