Štúdia odhalila možné prepojenie medzi vysokou vlhkosťou a samovraždami

V ostatných rokoch vyšlo niekoľko štúdií o nežiaducom vplyve vysokých teplôt spôsobených klimatickými zmenami na duševné zdravie. Z najnovšieho výskumu vedcov zo Sussexskej univerzity však vyplýva, že väčší vplyv na počet samovrážd má skôr extrémna vlhkosť než samotná teplota. Najviac postihnutými sú navyše ženy a mladí ľudia.

Bádatelia k takémuto záveru prišli po preskúmaní údajov z 60 krajín zozbieraných v rokoch 1979 až 2016.

Príliš vysoká vlhkosť totiž narúša prirodzenú schopnosť tela regulovať svoju teplotu, pričom takáto zvýšená miera nepohodlia môže následne zhoršiť už existujúce problémy ľudí s duševnými poruchami, vysvetľuje spoluautorka štúdie a lekárka Sonja Ayebová-Karlssonová.

„Nedostatok spánku je veľká vec... Je ťažké spať, keď je teplo a ešte viac, keď je vlhko,“ uviedla. Antidepresíva môžu navyše tiež narúšať telesnú termoreguláciu a vlhké počasie môže tento vedľajší účinok ešte znásobiť, pokračuje Ayebová-Karlssonová.

Spomedzi spomínaných 60 krajín objavili vedci obzvlášť silné prepojenie medzi vlhkosťou a samovraždami až v 28 krajinách. Na tomto zozname sa ocitli napríklad Thajsko a Guyana, avšak aj európske krajiny, ktoré sú menej zvyknuté na teplé a vlhké počasie, ako Švédsko, Belgicko a Luxembursko.

„Pre duševné zdravie je nebezpečný ten šok spôsobený prechodom z chladnejších teplôt na tie extrémne,“ povedala Ayebová-Karlssonová.

Podľa autorky ide o prvú štúdiu, ktorá tento fenomén skúmala v globálnej miere, a nie len v rámci jednotlivých krajín. Štúdia podľa nej poukazuje na skutočnosť, že globálne otepľovanie môže ohroziť cieľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) znížiť do roka 2030 počet samovrážd o tretinu. Momentálne sa každý rok zabije viac než 700.000 osôb.

„Je známe, že klimatické zmeny a extréme poveternostné udalosti neúmerne ovplyvňujú ženy a mladistvých, a to v dôsledku sociálnych štruktúr a mocenských vzťahov. Musíme sa ďalej zaoberať týmito vzťahmi a dôvodmi v rôznych geografických oblastiach a sociálnych skupinách,“ uviedla Ayebová-Karlssonová a zdôvodnila tak, prečo vysoká vlhkosť podľa štúdie ovplyvnila viac práve tieto skupiny.