Onkologickému pacientovi v Česku po paliatívnej kryoterapii zmizli metastázy

Lekári najprv liečili pacienta štandardnými postupmi - rádioterapiou a immunoterapeutickými liekmi, ktoré pomáhajú spustiť imunitnú reakciu tela na rakovinové bunky.

„Napriek tejto liečbe došlo u pacienta k obrovskej progresii nádoru, k metastatickému postihnutiu na chrbte, v pečeni a podpazušných uzlinách,“ priblížil Ondřej Kodet z Dermatovenerologickej kliniky 1. Lekárskej fakulty Karlovej univerzity.

Lekári v tom čase už pacientovi nedokázali ponúknuť žiadnu liečbu, ktorá by viedla k ústupu nádorov a zamerali sa na paliatívnu starostlivosť. Jej cieľom je predovšetkým dosiahnuť zmiernenie bolesti a zachovať dobrú kvalitu života pacientov, ktorí trpia nevyliečiteľným ochorením.

Pacientovi sa preto rozhodli odrezať časť bolestivého rastu na chrbte a spodok nádoru zmraziť tekutým dusíkom s teplotou -196 stupňov Celzia.

„Pri zhubnom melanóme je kryochirurgický zákrok pokusom pacientovi uľaviť od ťažkostí v rámci paliatívnej liečby. Po kryoterapii je možné očakávať zmenšenie nádorovej hmoty, ale nie je bežné, že by sa tým naštartovala celková (imunitná) odpoveď aj mimo miesta pôsobenia nízkej teploty,“ vysvetlil Kodetov kolega Lukáš Lacina.

Lekári boli preto prekvapení, keď po mesiaci od zmrazenia nádoru začala miznúť väčšina rakovinových buniek na pacientovom chrbte, a to aj na miestach, na ktoré nepôsobil chlad. Terapiu preto ešte raz zopakovali a po dvoch mesiacoch na ďalšej kontrole zistili, že zmizli aj metastázy v pečeni aj podpazušných lymfatických uzlinách.

Podľa odborníkov za to môže tzv. Abskopálny efekt. Ide o hypotézu, podľa ktorej sa po lokálnej terapii jedného nádoru začnú zmenšovať aj ďalšie nádory, a to vďaka prebudeniu systémovej imunitnej reakcie.

„Abskopálny efekt je v liečbe nádorového ochorenia zaznamenávaný pomerne zriedkavo a jeho mechanizmus nie je celkom objasnený. Predpokladá sa, že v dôsledku rozpadu veľkého množstva nádorových buniek sa uvoľňujú nádorové neoantigény, ktoré dokážu stimulovať imunitný systém. Ten potom napadne nádorové bunky aj v pôvodne nezacielených miestach liečby,“ povedal Kodet.

Odborníci dopĺňajú, že zatiaľ čo pri rádioterapii je tento jav už zdokumentovaný, v spojení s kryoterapiou ide o prvý dokumentovaný prípad tohto mechanizmu v klinickej praxi.

Systémová reakcia podľa pražskej lekárskej fakulty nastala zrejme vďaka kombinácii liekov a zmrazeniu nádoru.

Tento prípad podľa lekárov naznačuje možnosti liečby, experti sú však opatrní.

„Nanešťastie v súčasnosti nie sú známe parametre, tzv. biomarkery, podľa ktorých by sa dalo dopredu odhadnúť, kto z pacientov takto priaznivo reaguje na kryoterapiu kombinovanú so systémovou onkologickou imunoterapiou. Bolo by určite príliš optimistické takýto efekt očakávať u všetkých pacientov, ale u niektorých by benefit mohol byť veľký,“ konštatoval Lacina.