Penicilín má 85 rokov, najskôr ho pichali, teraz ho jeme

V roku 1881 sa narodil škótsky biológ a farmakológ, objaviteľ Alexander Fleming. Publikoval množstvo článkov z bakteriológie, imunológie a chemoterapie. Jeho najznámejším úspechom bolo objavenie enzýmu lyzozým v roku 1922 a izolovanie antibiotickej substancie penicilín z plesne Penicillium notatum v roku 1928, za ktoré získal v roku 1945 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu spolu s Floreyom a Chainom.

Praktická intuitívnosť lekára Alexandra Fleminga sa pričinila 30. septembra 1928 o objavenie antibiotika penicilínu. Neporiadnosť a chaotický štýl práce, ktoré sa Flemingovi prisudzujú a ktoré mali k jubilujúcemu 85 ročnému objavu prispieť, sa stala predmetom vedeckého skúmania.

Alexander Fleming z mnohodetnej vidieckej rodiny sa narodil 6. augusta 1881 v Škótsku. V roku 1906 absolvoval Lekársku školu St. Mary pri Londýnskej univerzite a začal pracovať v očkovacom laboratóriu školy. Venoval sa vakcínam a imunológii.

Prvú svetovú vojnu prežil ako lekár na západe Francúzska. Tam sa stretol s javom, že hlboké rany vojakov sa niekedy vyliečili, aj keď neboli dezinfikované. Usúdil, že ľudské telo produkuje látku, ktorá pomáha telu v boji proti baktériám. V roku 1921, už po návrate do svojho laboratória, izoloval z telesných tekutín látku lyzozým, ničiacu baktérie.

V roku 1928 sa stal vo veku 47 rokov profesorom. September toho istého roku svetu priniesol objav penicilínu. Stalo sa to po Flemingovom návrate z dovolenky. Na neumytých miskách s kultiváciami si všimol plesne. Jedna miska bola zaujímavá tým, že v okolí plesne sa baktérie nenachádzali. Jav ho inšpiroval k pokusom, vedúcich k izolovaniu protibakteriálnej látky, ktorú zjavne vylučovala pleseň. Nazval ju penicilín. Po dôkladnom overení jej účinnosti uverejnil vo februári 1929 článok v British Journal of Experimental Pathology. V článku Fleming prezentoval objavenie penicilínu, liečivého prostriedku proti množstvu infekčných ochorení – hnisavých, pľúcnych a mozgových zápalov. Neskôr informoval aj o tom, že existujú baktérie, na ktoré penicilín nepôsobí.

Na ďalšie pokusy bola potrebná väčšia zásoba čistého penicilínu. S jeho výrobou boli spojené problémy a tak sa zdalo, že objav zapadol prachom. Ale v roku 1938 sa penicilínu začali venovať vedci Ernst Boris Chain (nemecký imigrant) a Howard Walter Florey (pôvodom Austrálčan), ktorí v roku 1941 odcestovali do USA, kde získali podporu na zabezpečenie výroby penicilínu vo veľkom množstve. Nový liek sa tam začal klinicky testovať na ľuďoch a v roku 1944 sa začalo s jeho priemyselnou výrobou. Penicilín sa stal prevratom v liečbe mnohých bakteriálnych ochorení a zachránil aj tisícky ľudských životov na bojiskách druhej svetovej vojny.

Ocenením pre všetkých troch vedcov - Fleminga, Chaina a Floreya - bola Nobelova cena za fyziológiu a medicínu, ktorú získali v roku 1945 za objavenie penicilínu a jeho liečivého pôsobenia pri rôznych infekčných ochoreniach. Rok predtým Fleminga povýšili do šľachtického stavu.

Sir Alexander Fleming, ktorý zvykol hovorievať, že penicilín stvorila príroda, a on ho iba objavil, odišiel v roku 1948 do dôchodku. Zomrel 11. marca 1955 v Londýne vo veku 73 rokov. Pochovaný je v londýnskej katedrále sv. Pavla.

Reči o tom, že roztržitý Fleming mal chaotický štýl práce a neuvedomoval si význam svojho objavu (penicilínu) sa rozhodol preskúmať v roku 2002 britský mikrobiológ Milton Wainwright. Preštudoval si Flemingove zápisky a v odbornom časopise Perspectives of Biology and Medicine zverejnil hodnotiaci článok. Zo zápiskov podľa neho vyplýva, že Fleming sa práci na vývoji penicilínu plne venoval. Pätnásť rokov pokračoval vo výskume, vyvíjal testy a pracoval aj s bakteriofágmi, požieračmi mikróbov.