Vedci: Pri predpovedaní globálnej katastrofy sme sa mýlili

Severný ľadový oceán sa začal otepľovať už začiatkom 20. storočia – teda o desiatky rokov skôr, ako sa doteraz predpokladalo. Môže za to prúdenie teplej vody z Atlantického oceána smerom ku krehkému polárnemu ekosystému.

Vedci z viacerých krajín zrekonštruovali dianie v oblasti Framského prielivu za posledné roky, keď sa oceán začal otepľovať. Prieliv pritom slúži ako brána medzi Atlantikom a Severným ľadovým oceánom. Nachádza sa medzi Grónskom a Špicbergami.

Pomocou chemických odtlačkov, ktoré sa podarilo nájsť v morských mikroorganizmoch, vedci stanovili, že rapídne otepľovanie Severného ľadového oceánu začalo na začiatku minulého storočia, keď sem prvýkrát dorazila teplejšia a slanšia voda z Atlantického oceánu. Tento fenomén je známy aj ako „atlantifikácia“. Od roku 1900 teplota oceánu vzrástla približne o 2 stupne Celzia. Zároveň sa zmenšil objem ľadu a zvýšila sa slanosť vody.

Výsledky publikované v žurnále Science Advances poskytujú vôbec prvú historickú perspektívu na atlantifikáciu Severného ľadového oceánu. Úzke prepojenie dvoch oceánov formuje klímu v okolí Severného pólu, čo môže výrazne ovplyvniť ďalšie zmeny v pomere morskej vody k ľadu a stúpanie hladiny mora.

Vedci podotýkajú, že otepľovanie sa týka všetkých svetových oceánov, ale najrýchlejšie mu podlieha ten najmenší a najplytší z nich – Severný ľadový oceán.

„Tempo otepľovania Severného ľadového oceánu je viac ako dvojnásobné v porovnaní s globálnym priemerom,“ hovorí geograf Francesco Muschitiello. „Vďaka satelitným meraniam vieme, že Severný ľadový oceán sa stabilne otepľuje, najmä za posledných 20 rokov, ale súčasné otepľovanie sme chceli zohľadniť v širšom kontexte.“

Časovaná bomba zo severu

Foto: Bernhard Staehli/Shutterstock.com

Hoci vieme, že atlantifikácia je jednou z príčin otepľovania v oblasti Arktídy, satelity, ktoré tento proces monitorujú, nám poskytujú pohľad do minulosti vzdialenej nanajvýš 40 rokov.

Pri otepľovaní oceánu dochádza k roztápaniu ľadovej pokrývky na severe, čo má za následok stúpanie morskej hladiny. Roztápanie ľadu zároveň vedie k tomu, že slnko dopadne na čoraz väčšiu časť vody, ktorá následne ohrieva vzduch.

Otepľovanie na Arktíde naďalej roztápa permafrost, v ktorom sa nachádzajú bohaté zásoby metánu, ktorý sa považuje za oveľa nebezpečnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.

Vedci pomocou geochemických a ekologických údajov zo sedimentov v oceáne rekonštruovali postup, akým sa menili vlastnosti vody za posledných 800 rokov. „Keď sa pozeráme na posledných 800 rokov, pozorujeme, že teplota aj salinita oceánu vyzerá konštantne,“ hovorí Tesi Tommaso z Národnej vedeckej rady v talianskej Bologni. „Z ničoho nič ale na začiatku 20. storočia dochádza k výraznej zmene teploty aj salinity.“ Salinita označuje mieru slanosti oceánu.

Vedci ďalej porovnali výsledky štúdie s cirkuláciou oceánu v nižších zemepisných šírkach. Z ich zistení vyplýva, že atlantifikácia Severného ľadového oceánu pravdepodobne súvisí so spomalením tvorby hustej vody v Labradorskom mori.

„Hĺbková cirkulácia v tomto regióne sa v budúcnosti zrejme ešte viac spomalí kvôli topeniu ľadovej pokrývky Grónska,“ hovorí Muschitiello. „Kvôli klimatickej zmene podľa nás môžeme v budúcnosti očakávať ďalšiu atlantifikáciu Arktídy.“

Vedci dodávajú, že minulé klimatické modely sa mýlili, pretože predpokladali, že k atlantifikácii prvýkrát došlo neskôr ako na začiatku minulého storočia.