Najväčšia hrozba pre život na Zemi? To, čo sa stalo pred 75.000 rokmi, hrozí aj dnes

Udalosť, ku ktorej došlo pred 75 tisíc rokmi, mala za následok vyhynutie takmer celej ľudskej rasy. Šancu prežiť nedostali ani rastliny a zvieratá v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov od zdroja masívnej pohromy.

Katastrofa sa odohrala na indonézskom ostrove Sumatra, kde vtedy vybuchla sopka Toba. Ide o jeden zo supervulkánov, ktorých dnes na zemi nájdeme desiatky.

Práve výbuch supervulkánu je podľa vedeckého redaktora dánskeho časopisu Berlingske Larsa Henrika Ogora aj v súčasnosti najväčšou prirodzenou hrozbou pre život na Zemi. Ogor o tom hovorí vo svojej najnovšej knihe Veľká zlá kniha katastrof, ktorej výňatky publikoval aj Berlingske.

„Sadze, láva a prach pokryli rozsiahle oblasti až do hĺbky 400 metrov,“ píše Ogor. „Táto vrstva pochovala všetky rastliny a zvieratá v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov od sopky.“

Okrem žeravej lávy vulkán pred tisícročiami vychrlil aj obrovskú masu popola a plynu, ktorý zahalil do tmy veľkú časť Ázie.

Po katastrofe nastala v oblasti takzvaná „sopečná zima“ a priemerná teplota tu na niekoľko rokov klesla až o desať stupňov Celzia. Niekoľko rokov po erupcii sa na kontinent vrátilo teplo, no do tohto času podľa všetkého prežilo už len niekoľko tisíc ľudí s obmedzenou genetickou výbavou.

„Môžeme len hádať, akú odozvu to zanechalo u našich predkov,“ píše Ogor vo svojom diele s tým, že po erupcii sa ľudstvo premenilo na ohrozený druh.

Geológovia, ktorí sa venujú pozorovaniu a štúdiu supervulkánu Toba, už dávnejšie varovali, že v jeho hĺbke sa naďalej hromadí magma.

Výsledky pokusov a niekoľko vypracovaných modelov dokazujú, že k výbuchu supervulkánov dochádza pri stúpaní riedkej magmy smerom k zemskej kôre. Keď magma stúpne do výšky asi desiatich kilometrov, dochádza k jej rýchlemu šíreniu a napokon k nebezpečnému výbuchu. Okrem Sumatry sa supervulkány nachádzajú napríklad aj v americkom Colorade, severnom Čile, na Novom Zélande a v Argentíne, ale aj na Sibíri.

Tobská katastrofa

Foto: oOhyperblaster/Shutterstock.com

Výbuch supervulkánu Toba na indonézskej Sumatre je najväčšou sopečnou erupciou za posledných 28 miliónov rokov. Po výbuchu vznikol na mieste sopky kráter, ktorý je dodnes možné pozorovať aj z vesmíru.

V súvislosti s erupciou sa dodnes hovorí o „teórii o tobskej katastrofy“, podľa ktorej, ako sme už spomenuli, výbuch sopky prežilo len niekoľko tisíc ľudí na Zemi. Oni mali dať neskôr život potomkom, z ktorých vzniklo celé ľudstvo, aké dnes poznáme.

Teóriu najnovšie spochybňuje niekoľko výskumov, vrátane toho z Rutgersovej univerzity v New Jersey, ktorý po analýze 42 simulácií globálnych klimatických modelov dospel k záveru, že po výbuchu supervulkánu Toba sa na severnej pologuli skutočne mohlo ochladiť asi o 10 stupňov Celzia, no následky na južnú časť zemegule neboli až také drastické.

Podľa vedcov aj pri tých najhorších podmienkach erupcie sa na južnej pologuli mohlo ochladiť nanajvýš o 4 stupne, hoci je možné, že v oblastiach južnej Afriky a Indie mohlo dôjsť k poklesu zrážok. Tieto oblasti už boli pred 75 tisíc rokmi obývané našimi predkami, čo znamená, že výbuch mohlo prežiť oveľa viac ako len pár tisíc ľudí.