Tieto technické zariadenia ročne zabijú milióny ľudí. Stačí ich pritom obmedziť

Priamy kontakt s časticami, ktoré znečisťujú vzduch, prispieva k vzniku celého radu ochorení. Dali by sa rozdeliť do troch veľkých kategórií: ochorenia srdca a ciev, ochorenia dýchacích ciest a rakovina.

Sú to všetko ochorenia, ktorým by sa čiastočne dalo vyhnúť, ak by sa nám podarilo zlepšiť kvalitu ovzdušia tam, kde dosahuje kritické hodnoty. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že ročne by sme tak mohli zachrániť až 7 miliónov ľudských životov.

Nad otázkou, ako skvalitniť ovzdušie, si už dlho lámu hlavy nielen vedci, ale aj politici. Odpoveď pritom vôbec nemusí byť zložitá – stačí, keď zvolíme lepšiu stratégiu pri obmedzovaní elektrární na fosílne palivá.

Milióny životov môžeme zachrániť už dnes

Dáta z rokov 2010 až 2018 ukazujú, že ročne umrie predčasne vyše 800 tisíc ľudí na následky znečistenia ovzdušia elektrárňami na fosílne palivá. Asi 92 percent z týchto úmrtí pripadá na menej rozvinuté alebo rozvíjajúce sa krajiny, ako je Čína, India a štáty juhovýchodnej Ázie. Mimo Ázie sa na ochorenia spôsobené znečistením vzduchu elektrárňami najviac zomieralo na Strednom východe a v Afrike.

Nie je prekvapením, že ide o regióny, do ktorých sa elektrárne na fosílne palivá dostali najneskôr, a pracujú tu len veľmi neefektívne. Okrem toho podliehajú len slabej regulácii. V týchto častiach sveta sa tiež rapídne zrýchľuje dopyt po energii.

Ak sa nič nezmení, len India do roku 2050 vyprodukuje štvornásobné množstvo emisií z elektrární na fosílne palivá oproti množstvu, aké vyprodukovala pred rokom 2010.

Dôležitá je poznámka, že ak by sme včas zastavili tieto znečisťújúce elektrárne alebo ich prísnejšie regulovali, do roku 2050 by sme mohli zachrániť až 12 miliónov životov.

Stačí malá zmena

Ani tie najodvážnejšie klimatické stratégie dnes nepočítajú s tým, že by sa nám podarilo znížiť počet úmrtí súvisiacich so znečistením vzduchu skôr ako do polovice 21. storočia. Očakáva sa, že najmä v Ázii umrú ďalšie milióny ľudí kvôli dýchaniu znečisteného vzduchu.

Svetová databáza elektrární udáva, že najviac znečisťujúce závody sa nachádzajú na Strednom východe, v Indii a Afrike.

Ako na prvé by sme sa mali zamerať na uhoľné elektrárne, ktoré sú najväčším znečisťovateľom ovzdušia, a tiež najviac prispievajú k vzniku ochorení. Hoci prispievajú k tvorbe menej ako polovice celkovo vyprodukovanej energie, podľa vedcov stoja až za 80 percentami všetkých úmrtí súvisiacich so znečistením životného prostredia elektrárňami.

Stačilo by odstaviť alebo zefektívniť uhoľné elektrárne, alebo ich vybaviť technológiou na monitorovanie uhlíkovej stopy, a prínosy pre ľudské zdravie by sme mohli pozorovať okamžite.

„Rozsiahle nasadenie silných mechanizmov na kontrolu znečistenia v čo najkratšom čase môže výrazne spomaliť rast počtu úmrtí súvisiacich s PM2,5 v rokoch 2030 až 2050 aj v regiónoch, kde dopady na životné prostredie nie sú príliš regulované,“ píšu vedci v štúdii. (PM2,5 sú jemné prachové častice, ktoré prenikajú do ovzdušia napríklad aj pri vykurovaní domácností drevom.)

To znamená, že ak aj bude dopyt po energii naďalej rásť, populácia sa bude rozširovať a starnúť a opatrenia na zmiernenie klimatickej zmeny ostanú obmedzené, stále dokážeme v krátkom horizonte výrazne skvalitniť zdravie ľudí.

Ak by sme aj celkom nezastavili chod elektrární na fosílne palivá, ale ich len prísnejšie regulovali, medzi rokmi 2010 až 2050 by sme sa vyhli 6 miliónom úmrtí v súvislosti so znečistením životného prostredia, a ušetrili by sme 235 gigaton uhlíkových emisií.

Ak by sa nám však rýchlo podarilo celkom zastaviť chod niektorých elektrární, počet zachránených životov by sme zdvojnásobili a celkovo by sme ušetrili 278 gigaton emisií.

Prijatím týchto opatrení by sme najviac životov zachránili v Ázii. V Indii dnes totiž umiera 45 percent z celkového počtu ľudí, ktorí podľahnú následkom znečisteného ovzdušia. Na Čínu a zvyšok Ázie pripadajú ďalšie štyri pätiny.