Týmto mužom hrozí trojnásobné riziko vzniku Alzheimerovej choroby

Alzheimerova choroba je progresívne neurologické ochorenie, pri ktorom dochádza k zmenšovaniu mozgu a umieraniu mozgových buniek. Ide pritom o najčastejšiu formu demencie – odhaduje sa, že z 50 miliónov ľudí na svete, ktorí trpia demenciou, 60 až 70 percent tvoria pacienti s Alzheimerovou chorobou.

Hoci v súčasnosti presne nedokážeme popísať mechanizmus, ktorý stojí za vznikom Alzheimerovej choroby, vieme povedať aspoň to, že sa najčastejšie vyskytuje u ľudí po 65-ke, u tých, ktorí majú rodinných príslušníkov postihnutých touto diagnózou, a u ľudí, ktorí majú dlhodobo zvýšený cholesterol a krvný tlak.

Jeden z rizikových faktorov Alzheimerovej choroby, o ktorom sa príliš často nehovorí, je úraz hlavy. Možný súvis medzi ním a dodnes neliečiteľným neurologickým ochorením sa ale rozhodla preskúmať Bostonská univerzita, ktorá preštudovala mozgy 75 zosnulých atlétov.

Poškodenia bielej hmoty sa zobrazujú aj na snímkach z magnetickej rezonancie. V lekárskom žargóne sú známe ako „hyperintenzity“, pretože je možné spoznať ich podľa výrazne svetlejšieho sfarbenia.

Hyperintenzity bielej hmoty sú neraz známkou vysokého krvného tlaku. Najčastejšie sa však vyskytli u mužov, ktorí sa dlhú dobu aktívne venovali kontaktným športom alebo opakovane utrpeli úraz hlavy.

„Dobro, ktoré šport prináša mladým ľuďom, ďaleko prevyšuje fakt, že sa občas udrú do hlavy za prísne strážených podmienok,“ bráni sa riadiaci orgán profesionálneho boxu vo Veľkej Británii Britský kontrolný odbor boxu.

„Boxeri v Británii z lekárskeho hľadiska patria k najviac sledovaným športovcom. Napriek tomu je potrebné počítať s tým, že zriedka dôjde k úrazu, čo je tiež dôvod, prečo sú pravidlá v ringu stanovené odborom také prísne,“ dodáva organizácia.

Výskum prebiehal pod taktovkou bostonského neuropsychológa Michaela Alosca. Ten tvrdí, že hyperintenzity bielej hmoty pomáhajú zachytiť dlhodobé poškodenie mozgu u ľudí, ktorí opakovane utrpeli poranenia hlavy.

„Hyperintenzity bielej hmoty môžu poslúžiť ako efektívny nástroj na zisťovanie účinkov opakovaného poranenia hlavy na bielu hmotu, kým športovec ešte žije,“ hovorí Alosco.

Alosco s kolegami analyzoval 75 mozgov mužov, ktorí počas života opakovane utrpeli úraz hlavy a súhlasili s darovaním orgánov po smrti. Priemerne sa dožili veku 67 rokov. Išlo najmä o hráčov amerického futbalu, menšiu časť tvorili športovci venujúci sa kontaktným športom (napríklad futbal alebo box) a vojnoví veteráni.

Pitva odhalila, že 71 percent skúmaných subjektov – teda celkovo 53 ľudí – trpelo chronickou traumatickou encefalopatiou (CTE). Ide o neurodegeneratívne ochorenie často spájané s úrazmi hlavy. Vo vyššom veku môže viesť k vzniku demencie.

Každá jednotka rozdielneho objemu hyperintenzity bielej hmoty na snímkach podľa vedcov zodpovedala trojnásobne vyššiemu riziku hromadenia tau proteínu v čelnom laloku. Tento faktor je hlavným biomarkerom pre rôzne ochorenia mozgu, vrátane Alzheimerovej choroby a CTE.

Alosco na záver poukazuje na niektoré nedostatky svojho výskumu. „Náš výskum má niekoľko kľúčových obmedzení a potrebujeme ďalšie testy, aby sme určili konkrétne rizikové faktory a príčiny mozgových lézií u ľudí, ktorí viackrát utrpeli poranenie hlavy.“