Svetská a duchovná moc majú byť podľa Zvolenského oddelené

Ako povedal Zvolenský v homílii počas omše na záver zasadania Rady európskych biskupských konferencií, ktoré bolo v Bratislave od 3. októbra, oddelenie a vzájomné rešpektovanie slobody sú predpokladom zdravého a účinného spolužitia svetských štruktúr a Cirkvi.

„Náboženská sloboda má pre Cirkev veľký význam, ale aj sloboda by bola pre Cirkev málo užitočná, ak by vo vnútri Cirkvi chýbala sila k svedectvu viery,“ konštatoval.
Rastislav umožnil náboženskú slobodu

V roku 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie pripomenul aj panovníka Rastislava, ktorý ich na Veľkú Moravu pozval. „Chápeme Rastislavovo rozhodnutie ako rozhodnutie panovníka, predstaviteľa svetskej moci, ktoré umožňuje náboženskej spoločnosti, Cirkvi, aby rozšírila a prehĺbila svoju činnosť pre dobro celej spoločnosti. Našou súčasnou terminológiou môžeme povedať, že Rastislav ako politický predstaviteľ umožnil uskutočnenie náboženskej slobody,“ uviedol.

Zvolenský v príhovore pripomenul, že v druhej polovici 9. storočia pôsobili na našom území misionári zo západnej Európy, kresťanstvo teda nebolo celkom neznáme, ale zároveň sa pociťovali zreteľné nedostatky v evanjelizácii. V roku 862 sa preto knieža Rastislav rozhodol požiadať o pomoc byzantského cisára. V knihe Život Konštantína – Cyrila sa o tom píše: „Lebo Rastislav, moravské knieža, keď dostal vnuknutie od Boha, poradil sa s kniežatami svojimi a s Moravanmi a vyslal posolstvo k cisárovi Michalovi, ktoré hovorilo: Keďže náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží a nemáme učiteľa takého, čo by nám v našej reči pravú vieru kresťanskú vysvetlil, aby aj iné kraje, keď to uvidia, nás napodobnili. Pošli nám teda biskupa a učiteľa takého. Lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza.“
Viera ako dedičstvo

Vysvetľovanie pravej kresťanskej viery v reči, ktorej rozumie ľud, vytvorilo podľa bratislavského arcibiskupa vynikajúci predpoklad na rozšírenie, prehĺbenie viery, vytvorilo podmienky, aby sa svedomie a srdcia ľudí mohli otvoriť ešte viac pre vzťah s Bohom. „Rozhodnutie požiadať cisára Michala o biskupa a učiteľa, ktoré viedlo k príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie, bolo rozhodnutie, ktoré vyjadrovalo, že naši predkovia urobili, čo vládali urobiť a tak svojím spôsobom predniesli prosbu o silnejšiu vieru,“ zdôraznil.

Podľa Zvolenského môžeme prísť k interpretácii, že knieža Rastislav sledoval politické záujmy a že chcel posilniť svoje postavenie voči okolitým panovníkom. „Ak by bol urobil rozhodnutie ako svetský predstaviteľ, ako predstaviteľ určitej politickej štruktúry len z čisto svetských dôvodov, aj tak jeho rozhodnutie prispelo k náboženskému, kultúrnemu a spoločenskému rozvoju jeho krajiny. Rastislavovo rozhodnutie vytvorilo predpoklady pre vynikajúci rozvoj pravej kresťanskej viery medzi našimi predkami. A dnes túto vieru opatrujeme ako vzácne dedičstvo,“ konštatoval arcibiskup. Predsedovia biskupských konferencií, ktorí sa zišli v Bratislave na svoje výročné plenárne zasadnutie, sa zaoberali aktuálnymi otázkami vzťahu politických štruktúr, čiže štátu, voči náboženskej spoločnosti, Cirkvi.