6 spôsobov, akými si denne poškodzujete mozog

Mozog patrí medzi najdôležitejšie orgány tela. Napriek tomu sa mnohí z nás dopúšťajú jeho poškodzovania, ktoré má síce pomalý priebeh, ale o niekoľko rokov sa prejaví závažnými následkami.

Niektoré z vecí, ktoré denne robíme, môžu neskôr prispieť až k vzniku demencie. Ak sa chcete vyhnúť tomuto a iným ochoreniam spojeným s degeneráciou mozgu, dávajte lepší pozor na týchto 6 aktivít.

Samota

Nie je nič zlé na tom, keď trávite piatok večer doma osamote s pohárom vína. Horší je ale neustály pocit osamotenia alebo izolácie od zvyšku sveta, čo môže po čase ohroziť zdravie.

Pocit osamotenia sa spája s oslabovaním kognitívnych funkcií a so vznikom Alzheimerovej choroby. U ľudí, ktorí sa cítia osamelo, lekári zaznamenali vyššie množstvo kortikálnych amyloidov, ktoré sa typicky prejavujú najmä u pacientov s Alzheimerovou chorobou.

Pocit nedobrovoľného odlúčenia od zvyšku sveta je častý najmä u starších ľudí. Jeho následky na zdravie pritom nie sú len dlhodobé. Viaceré štúdie dokazujú, že tí z nás, ktorí sa cítia izolovane, majú o 24 percent vyššiu šancu cítiť sa unavene a mať problémy so sústredením.

Život bez zmyslu

Súhlasíte alebo nesúhlasíte s touto vetou: „V živote mám cieľ a vidím v ňom zmysel“?

U ľudí, ktorí s týmto tvrdením súhlasia, existuje štatisticky menšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Štúdia, ktorá takto testovala 900 obyvateľov Chicaga, však jednoznačne netvrdí, že zmysel života dokáže človeka ochrániť pred neurodegeneratívnym ochorením.

Podobný dôkaz poskytujú aj ďalšie výskumy, podľa ktorých starší ľudia, ktorí sa zapájajú do rôznych aktivít a spoločenského života, starnú pomalšie.

Výskumy skrátka svedčia o tom, že udržiavanie blízkych vzťahov s priateľmi a rodinou a zapájanie sa do spoločenských aktivít podporuje schopnosť myslieť aj v pokročilom veku a spomaľuje oslabovanie kognitívnych schopností.

Nedostatok spánku

Nedostatok spánku sa nepodpisuje len na vašom výkone v práci, ale z dlhodobého hľadiska prispieva aj k vzniku demencie. „Kvalita a kvantita spánku majú významný fyziologický vplyv na myslenie počas dňa, pamäť a náladu a ovplyvňujú aj riziko oslabovania kognitívnych schopností,“ uviedol lekár Scott Kaiser pre portál Eat This Not That.

Ťažkosti so zaspávaním, nadmerná únava a časté zdriemnutia sa spájajú s niekoľkými formami demencie. Súvisí to pravdepodobne s hromadením amyloidu v mozgu, ku ktorému dochádza pri nedostatku kvalitného odpočinku. Táto bielkovina sa pritom najväčšmi spája s Alzheimerovou chorobou.

Málo pohybu

Pravidelný pohyb neprospieva len zovňajšku, ale aj mozgu. Štúdie ukazujú, že pravidelné aerobické cvičenie podporuje veľkosť hipokampu, ktorý súvisí so slovnou pamäťou a učením.

Okrem aerobických cvikov, podstatou ktorých je zrýchlenie tepu a tvorba potu, sú mozgu prospešné intenzívne cviky, ktoré podporujú prúdenie krvi do tohto orgánu. Pohyb tiež znižuje riziko vznikajúcich ochorení, ktoré ovplyvňujú funkciu mozgu, ako je vysoký tlak.

Nevyvážená strava

Zdravá strava a hmotnosť pomáhajú telu brániť sa proti ochoreniam, ktoré ohrozujú aj mozog. Keďže mozog je poháňaný vitamínmi a živinami, ktoré mu dodávame prostredníctvom jedla, je dôležité voliť správne potraviny.

Podľa odborníkov dokážeme chrániť mozog pred oxidačným stresom pomocou kvalitných jedál s vysokým obsahom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Za optimálne pre zdravie mozgu môžeme považovať jedlá, ako losos, tmavá čokoláda, bobuľovité ovocie, orechy a vajcia.

Typická „západná“ strava, ktorá naopak obsahuje množstvo vysoko spracovaných jedál, prispieva k vzniku depresie a podporuje zápal v celom tele. Za zdravšie alternatívy sa považuje napríklad japonská alebo stredomorská strava.

Hlasná hudba

Opakované počúvanie hlasnej hudby – najmä cez slúchadlá – poškodzuje ušné bubienky. Milovníkom hudby okrem straty sluchu hrozí aj vyššie riziko demencie, ktorá sa práve spája s absenciou tohto zmyslu.

Podľa lekárov strata sluchu prispieva k rýchlej atrofii mozgu a sociálnej izolácii. Ľudia, ktorí ohluchnú, väčšinou nechcú tráviť veľa času v spoločnosti a zapájať sa do spoločenského života.

Ak chcete počúvať hudbu bezpečne cez slúchadlá, hlasitosť si nestavte najviac na 60 percent z maximálnej intenzity. Slúchadlá nemajte nasadené dlhšie ako hodinu naraz – po každom počúvaní si dajte prestávku aspoň na 5 minút.