Toto chronické ochorenie má aj svetlé stránky. Podľa vedcov chráni pred rakovinou mozgu

Nádory na mozgu patria k najnebezpečnejším zdravotníckym diagnózam. Keďže sa často vyskytujú bez zjavných príznakov, lekári ich odhaľujú až v pokročilých štádiách. Liečbu tiež komplikuje ťažká prístupnosť a citlivosť mozgového tkaniva a neurónov, takže chirurgické odstránenie nádoru často neprichádza do úvahy.

Neurológovia si už dávnejšie všimli, že u pacientov trpiacich určitým chronickým ochorením len málo dochádza k vzniku tohto druhu rakoviny. Až teraz sa im ale konečne podarilo zistiť, prečo je to tak a čo by to mohlo znamenať pre liečbu oboch ochorení v budúcnosti.

Keď imunita útočí aj pomáha

Už pred asi 15 rokmi sa v globálnom epidemiologickom výskume začalo častejšie spomínať spojenie astmy a nádorov na mozgu. Keďže však absentoval dostatok dôkazov o tom, že jedno ochorenie vplýva na druhé, vedecká obec zamietla svoje podozrenia pod koberec.

V roku 2015 uzrela svetlo sveta štúdia, v ktorej vedci podotýkali, že niektoré z detí s genetickou predispozíciou na vznik tumorov pozdĺž optických vlákien nie sú náchylné na astmu rovnako ako to udáva štatistika v rámci bežnej populácie.

Ďalšie výskumy dokazujú, že nádory týchto detí vznikajú a rastú kvôli vzájomnému pôsobeniu zrakového nervu a niektorých imunitných buniek mozgu, známych ako T-lymfocyty a mikrogliá.

Keďže astma patrí k zápalovým ochoreniam poháňaným T-lymfocytmi, v neurológoch toto zistenie vzbudilo podozrenie, že práve tieto imunitné bunky by mohli navzájom prepájať ochorenie dýchacej sústavy a ochorenie mozgu.

Na overenie hypotézy vedci využili pokusné myši. Geneticky ich modifikovali tak, aby boli náchylné na vznik nádorov na zrakovom nerve, a potom u 4 až 6-týždňových jedincov vyvolali astmu.

Myši, u ktorých vyvolali astmu, v 3 až 6 mesiacoch nevykazovali žiadne známky nádoru na mozgu, čo však neplatilo pre myši, ktoré netrpeli astmou. U nich naozaj došlo k vzniku rakoviny mozgu. Z toho vyplýva, že astma telu dodáva čosi, čo zraňuje pľúca, ale pomáha mozgu. Čo to ale je?

Bližšie preskúmanie myší v obidvoch skupinách ukázalo prstom na T-lymfocyty. „Samozrejme, že nejdeme u nikoho vyvolávať astmu,“ hovorí neurológ David Gutmann z Washingtonskej univerzity. „Astma môže byť smrteľná. Ale čo ak by sa nám podarilo naprogramovať T-lymfocyty tak, aby si po preniknutí do mozgu mysleli, že sú astmové T-lymfocyty, a tak zabránili možnému vzniku a rastu nádoru na mozgu,“ pýta sa vedec.

Nový liek na obzore

V minulosti sa uskutočnili pokusy, pri ktorých vedci umelo zastavili produkciu proteínu dekorínu T-lymfocytmi v pľúcach myší. Následkom toho sa zmiernil zápal v dýchacom trakte týchto hlodavcov. Súčasná štúdia poukazuje na to, že u myší s astmou zaznamenali zvýšenú tvorbu dekorínu v T-lymfocytoch sleziny, lymfatických uzlín a zrakových nervov.

Toto zistenie korešponduje s nálezom u ľudí s astmou, u ktorých takisto dochádza k zvýšenej produkcii dekorínu. Naopak, myši bez astmy zďaleka neprodukovali také vysoké množstvo tejto látky.

Dekorín teda nie je prospešný pre zdravie pľúc, ale je vysoko pravdepodobné, že chráni mozog pred rakovinou. V budúcnosti by sme teda dekorín mohli využiť na spomalenie hromadenia rakovinových buniek v mozgu.