Ako nakopnúť kreativitu pomocou spánku? Tento trik využívali aj Dalí a Edison

Nie je tajomstvom, že spánok je jedna z najdôležitejších aktivít podporujúcich zdravie. Spánok poskytuje telu príležitosť na rast kostí, liečbu svalov, nastolenie hormonálnej rovnováhy a usporiadanie myšlienok.

Spánok môžeme vo všeobecnosti rozdeliť do niekoľkých fáz, z ktorých najvýraznejšie sú REM a non-REM fáza. Ak by sme sa ale chceli inšpirovať metódou španielskeho maliara Salvadora Dalího a amerického vynálezcu Thomasa Edisona, museli by sme sa zamerať na fázu, ktorá nastáva ešte pred týmito dvoma.

Dalí aj Edison si posilňovali kreatívne myslenie tak, že sa zámerne prebúdzali v momente pri zaspávaní, keď sa realita mieša so snami. Táto spánková fáza je známa aj ako hypnagógia, alebo fáza N1, a trvá len niekoľko minút pred zaspaním.

Dalí a Edison postupovali tak, že si pred spaním vzali do ruky ľubovoľný predmet, napríklad loptičku alebo lyžicu. Keď zaspali a telo im ochablo, predmet spadol na zem a zvuk, ktorý pritom vydal, ich prebudil. Po niekoľkých minútach strávených mimo vedomia mohli začať s kreatívnou činnosťou.

Kreativitu možno nájsť aj v matematike

Ľudia strávia vo fáze N1 asi 5 percent z celkového trvania spánku. Ide pritom o málo preskúmanú fázu, počas ktorej sa nám pred zavretými očami premietajú tvary, farby alebo kúsky snov, no sluchom stále vnímame zvuky z miestnosti, v ktorej ležíme.

Efektivitu techniky u bežných ľudí sa rozhodla preskúmať spánková vedkyňa z Parížskeho inštitútu mozgu Delphine Oudietteová. Pokusu sa zúčastnilo 103 zdravých dospelých, ktorí nemajú problém so zaspávaním. Deň pred začiatkom sa mali vyhnúť akýmkoľvek povzbudzujúcim látkam a mali spať o niečo kratšie.

Vedci otestovali kreativitu účastníkov pomocou matematického zadania. „Na rozdiel od toho, čo si myslí väčšina ľudí, kreativita sa neuplatňuje výlučne len v umení,“ vysvetľuje Oudietteová, podľa ktorej kreativita pozostáva z dvoch faktorov: originality a užitočnosti v rámci kontextu.

Dobrovoľníci mali uhádnuť, aké je posledné číslo v rade za sebou idúcich čísel. K vypracovaniu tohto zadania im poskytli dve pravidlá, ktoré ich mali priviesť k správnemu výsledku. Čo však nevedeli, je, že pri postupe sa dalo uplatniť aj tretie pravidlo, podľa ktorého je posledné číslo v rade vždy totožné s tým druhým. Ten, kto na to prišiel, vyriešil úlohu oveľa rýchlejšie ako ostatní, a zároveň o ňom možno povedať, že disponuje vyššou dávkou kreativity, keďže objavil nový spôsob riešenia problému.

V prvej časti pokusu účastníci riešili 10 matematických problémov pomocou spomenutých dvoch pravidiel. Následne mali 20-minútovú pauzu, počas ktorej mohli odpočívať na ležadle v tmavej miestnosti s rukami opretými o opierky. V jednej ruke držali pohár, ktorý padol hneď ako sa ponorili do spánku. Vďaka zvuku, ktorý pri tom vydal, sa prebudili.

„Cieľom bolo izolovať špecifický efekt N1 bez kontaminácie inými spánkovými fázami,“ hovorí Oudietteová.

Jednotlivé spánkové fázy vysielajú rozličné mozgové vlny, vďaka čomu vedci pomocou elektroencefalogramu (EEG) monitorovali prechod z N1 do štádia N2.

Tajné pravidlo

Po odpočinku mali účastníci vyriešiť niekoľko ďalších matematických zadaní. Vedcov pritom zaujímalo, či ich riešili rýchlejšie, alebo vyslovene prišli na to, aké je tajné pravidlo. 83 percent z tých, ktorí aspoň 15 sekúnd strávili v spánkovej fáze N1, odhalilo tajné pravidlo. Z tých, ktorí prestávku trávili inak ako spánkom, prišlo na tajné pravidlo len 30 percent.

Zaujímavé na tomto pokuse je aj to, že v prípade, že niektorí z dobrovoľníkov počas spánku prešiel z fázy N1 do fázy N2, účinok na kreativitu sa vynuloval. Autori štúdie preto tvrdia, že k bodu najvyššej kreativity sa dokážeme prepracovať len vtedy, keď vyvážime rýchle zaspávanie a hlboký spánok.

Aby lepšie pochopili, čo sa deje počas fázy N1, vedci účastníkov požiadali, aby opísali svoje vidiny pri zaspávaní. „Videl som koňa v nemocnici. Bol tam aj muž, ktorý robil rovnaký pokus ako ja, ale bol oveľa starší a na tvári mal takú plastovú helmu,“ uviedol jeden z účastníkov. Ďalší sa zas napríklad ocitli „na hrane vody“ alebo pozorovali geometrické tvary a farby. Asi tretina z nich si predstavovala niečo, čo priamo súviselo so zadanými matematickými úlohami, no nemalo to nijaký súvis so zlepšenou kreativitou.

Vedci do budúcnosti plánujú overiť účinky fázy N1 pri rôznych kreatívnych zadaniach. Takisto by chceli otestovať viaceré techniky, pomocou ktorých by sa človek dokázal prebudiť v správnom čase aj bez držania predmetu v ruke.