Obete Bostonského maratónu sa nevzdávajú, učia sa behať

Tentoraz na umelých nohách, keďže o tie vlastné prišla pri aprílovom výbuchu na Bostonskom maratóne.

Zatiaľ ju to pri chôdzi nakláňa do strán a musia jej pomáhať dobrovoľníci. Ale bude a chce bojovať.

"Je úplne normálne, keď vidíte chodiť a pobehovať ľudí okolo. Najmä v lete sú nohy stredobodom pozornosti na uliciach. Pre mňa to však nie je také prirodzené, lebo viem, ako rýchlo sa o tie svoje nohy dá prísť a potom sa zmení všetko," povzdychla si Corcoranová.

Peklo v cieli Bostonského maratónu (15. apríl 2013)

Celeste chce nielen chodiť, ale aj behať

Chce sa naučiť nielen chodiť, ale aj behať. Aspoň tak pre radosť. "Predtým som nemohla poriadne behať, lebo som nosila na holenných kostiach špeciálne spevňujúce dlahy. Teraz ich už nepotrebujem, tak mám nádej, že sa behať naučím," obdarovala samu seba dávkou čierneho humoru.

Corcoranová spolu s dcérou Sydney stáli 15. apríla tesne pred cieľom maratónu v Bostone.

Čakali, kým dobehne do cieľa ich teta. Zrazu sa v ich blízkosti ozvali dva mohutné výbuchy. Tie mali za následok tri ľudské životy a vyše stovky zranených. Ľudia, ktorým odtrhlo časti končatín, sa počítali na desiatky.

Osemnásťročná Sydney mala šťastie v nešťastí. Nohy má síce zjazvené po črepinách, ale ich amputácia nebola potrebná.

Jej mama teraz navštevuje kliniku, kde sa stretávajú obete maratónskej tragédie s amputovanými končatinami a chystajú sa začať nový život.

Jednou z nich je aj štvorročný chlapec, ktorý sa na protézach z uhlíkových vláken učí už aj kopať do lopty.

Osudné explózie na Bostonskom maratóne (15. apríl 2013)

Tréneri pomáhajú obetiam opäť behať

"Život píše rôzne príbehy. Najviac vedia inšpirovať tie zo zadnej strany obálky. Všetkým ľuďom s amputovanými nohami sa snažíme vštepiť motto: ´Cieľová čiara neexistuje´. Existujú len nové výzvy a silní ľudia, ktorí sú schopní ich prijať," tvrdí Joan Benoit Samuelsonová.

Olympijská šampiónka v maratóne z Los Angeles 1984 a dvojnásobná víťazka Bostonského maratónu sa snaží pomôcť postihnutým na bostonskej klinike.

Tréner Bob Gailey tam pripravuje pre ľudí s protézami prekážkovú dráhu a tí zdatnejší už môžu absolvovať aj štafetový beh. Mnohí ešte padajú, ale potom vstanú a tešia sa z každého nového kroku.

Jedna zo žien navštevujúca kliniku si nechala urobiť tričko s nápisom "I am champutee", čiže niečo v zmysle "Som šampiónka s amputáciou."

"Je to veľmi inšpirujúce, keď vidíme všetkých tých ľudí, ako sem prídu a chcú sa zlepšovať," uviedol David Driscoll, ktorý pracoval v lekárskom tíme priamo v cieli Bostonského maratónu.

Jedna z jeho pacientok je aj Roseann Sdoiová (45), ktorá pri explózii prišla o pravú nohu pod kolenom. Väčšinu času od bostonskej tragédie strávila podopierajúc sa o barlu, ale s protézou sa opäť učí chodiť. "Som šťastná, že sa o to znova môžem pokúsiť. Dva kroky dnes znamenajú tri kroky zajtra," vravela Sdoiová.