Vo svete narastá počet prípadov autoimunitných ochorení. Experti vinia toto jedlo

Autoimunitné ochorenie je porucha, pri ktorej imunitný systém napáda zdravé bunky organizmu. Najčastejšie kvôli tomu trpia kĺby, pokožka či pankreas.

K najčastejším autoimunitným ochoreniam patria tie, ktoré sú v súčasnosti na vzostupe. Ide napríklad o cukrovku 1. typu, reumatoidnú artritídu, psoriázu, sklerózu multiplex či idiopatický črevný zápal (IBS).

James Lee a Carola Vineusaová z londýnskeho Inštitútu Francisa Cricka upozorňujú, že za posledné desiatky rokov sa vo svete rozmohol vzrast prípadov autoimunitných ochorení, a podľa nich nejde o náhodu. Všetko má mať na svedomí súčasný rozmach fast foodu, ktorý ponúka jedlá bez obsahu dôležitých živín.

„Asi pred 40 rokmi Západ zaznamenal nárast počtu prípadov autoimunitných ochorení,“ uviedol Lee v rozhovore pre denník The Guardian. „Dnes ale vnímame ich nadmernú prítomnosť aj v krajinách, kde sa predtým takéto ochorenia vôbec nevyskytovali,“ dodal.

Lee pritom poukazuje na prípady z Ázie a Stredného východu, ktoré pred časom zažili fast foodový boom, ktorý má dnes za následok rozšírenie autoimunitných ochorení. „Predtým ledva poznali takéto ochorenia,“ pripomína vedec.

Vineusová varuje, že dnes neexistuje spôsob, ako zastaviť „globálne rozširovanie fast foodových reťazcov“. „Namiesto toho sa snažíme pochopiť základné genetické mechanizmy, ktoré podporujú vznik autoimunitných ochorení a niektorých ľudí ohrozujú viac ako iných.“

„Ľudská genetika sa za posledné desaťročia nezmenila,“ hovorí Lee. „Takže sa musí meniť niečo vo vonkajšom svete tak, že sa zvyšuje naša predispozícia na autoimunitné ochorenia.“

Hlavným problémom stravy z fast foodov je podľa Vineusovej to, že neobsahuje podstatné živiny vrátane vlákniny, čo má priamy vplyv na mikrobióm človeka. Táto zbierka mikroorganizmov v črevách hrá kľúčovú rolu pri ovládaní rozličných telesných funkcií.

„Zmeny v mikrobióme spúšťajú autoimunitné ochorenia. Dnes už vieme o 100 známych druhoch,“ dodáva Vineusová, ktorá zároveň pripúšťa, že časté navštevovanie reštaurácií s rýchlym občerstvením automaticky neznamená, že sa u vás vyvinie imunologický deficit.

„Ak u vás nie je určitý genetický predpoklad, autoimunitnému ochoreniu sa môžete vyhnúť nezávisle od toho, koľko Big Macov si doprajete,“ hovorí vedkyňa.

Za vznikom autoimunitných ochorení stoja jednotlivé genetické varianty. Vedci by ich chceli identifikovať čo najviac, aby mohli vyvinúť vhodnú liečbu. Len pre idiopatický črevný zápal dnes existuje viac ako 250 známych variantov. Pred niekoľkými rokmi sme ich poznali ešte len zopár.

„Máme k dispozícii veľa potenciálne užitočných nových spôsobov liečby, ale nevieme, ktorým pacientom ich predpísať, keďže nevieme, ktorý variant ochorenia majú,“ vysvetľuje Vineusová.

Keďže v súčasnosti neexistuje postačujúca liečba autoimunitných ochorení, väčšina pacientov musí podstúpiť chirurgický zákrok alebo sa do konca života spoliehať na injekcie, čo predstavuje masívnu záťaž nielen na pacientov, ale aj na zdravotníctvo.