Neurológ: Bez kávy si už ľahnúť nepôjdete. Pre toto si pred spaním treba dať aspoň šálku!

Väčšina spánkových expertov vám odporučí nepiť kávu pred spaním. Dáva to zmysel – káva totiž obsahuje kofeín, ktorý pôsobí ako stimulant. Aj preto ju mnohí pijeme hneď ráno, aby nám pomohla postaviť sa na nohy.

Brice Faraut, ktorý pôsobí ako neurológ v parížskej nemocnici Hôtel-Dieu, sa špeciálne zaoberá spánkovými poruchami. Vo svojej najnovšej knihe Saved by the Siesta Faraut podotýka, že šálka kávy môže pred spánkom v niektorých prípadoch pôsobiť veľmi priaznivo.

Podľa Farauta by sme si mali dať aspoň šálku kávy vždy pred krátkym zdriemnutím. Driemanie počas dňa je podľa neho čoraz viac spoločensky akceptované, a viaceré štúdie dokazujú, že tiež pôsobí ako „vysoko efektívny a všestranný liek na spánkový deficit“.

Neurológ ďalej vysvetľuje, že zdriemnutie lieči nielen extrémne vyčerpanie, ale aj otupenie, bolesť, imunologické oslabenie, stres, vysoký tlak, obezitu a srdcovo-cievne ochorenia. Ak si zhruba 20-30 minút pred ním doprajete šálku kávy, zo spánku sa neskôr prebudíte svieži, a nie ospalí.

„Kofeínu trvá asi 20 minút, kým zaúčinkuje a začne stimulovať mozog, čo znamená, že sa vám stále podarí zaspať, a po polhodinovom odpočinku vstanete sviežejší ako po šiestich hodinách spánku,“ tvrdí Faraut.

Ako na kofeínový spánok

Faraut nie je jediný, kto podporuje pitie kávy pred spánkom. Jeho slová potvrdzuje aj japonská štúdia na desiatich dospelých, ktorá dokazuje, že 15-minútový „kofeínový spánok“ podporuje lepšiu prácu s počítačom, ak po ňom hneď nasleduje opláchnutie tváre alebo kontakt s jasným svetlom.

Káva však rozhodne nepôsobí ako liek na nespavosť v každom prípade. Vyhnúť sa jej treba najmä večer pred spaním, keď môže narušiť spánkový cyklus.

Telu trvá asi 4-6 hodín, kým strávi polovicu účinných látok v kofeíne, čo znamená, že ak si dáte kávu neskôr poobede, večer sa vám nemusí dariť zaspať. To platí aj v prípade, že už nepociťujete „nabudenie“ charakteristické pre prvé hodiny po vypití životabudiča. Kofeín aj v tomto prípade nenápadne bráni mozgu v tvorbe adenozínu, ktorý podporuje spánok.

Aj pri dennom driemaní treba brať ohľad na správny a bezpečný postup. Driemať by ste nemali nikdy neskoro večer alebo krátko pred spánkom. Stačí 20 minút plytkého spánku na to, aby sa vám celú noc nedarilo poriadne zažmúriť oči. Medzi posledným zdriemnutím a spánkom by ste si preto mali nechať odstup v trvaní aspoň šiestich hodín.

Pokiaľ ide o zdriemnutie, to by podľa Farauta nemalo trvať viac ako 20-30 minút. Dlhší spánok by vás totiž mohol ešte viac vyčerpať.

„Regeneračné schopnosti siesty závisia od spánkového štádia, do ktorého vstúpite pri ich absolvovaní,“ tvrdí neurológ. „Pri 5 až 10-minútovom zdriemnutí hovoríme najmä o miernom spánku s pomalými vlnami. Hlboký spánok s pomalými vlnami, ktorý je najintenzívnejší, nastáva po asi 20 minútach.“

Ak vás z hlbokého spánku prebudí budík, nasleduje možná fáza dezorientovania a ospalosti. Pri zdriemnutí teda platí, že menej je viac. „10-minútový šlofík je dosť na to, aby ste sa zbavili nechcených následkov hodinovej absencie spánku počas noci, a poslúži ako ideálna príprava na poobedňajšie stretnutie,“ dodáva Faraut.