Tretia najčastejšia príčina úmrtí na celom svete nie je to, čo si myslíte

Jedným z najväčších vynálezov ľudstva sú nepochybne lieky, ktoré dokážu vyhubiť baktérie. Vďaka pokrokovému nálezu Alexandra Fleminga, ktorý v roku 1928 zistil prítomnosť antibiotík v plesni Penicillium notatum, sa dnes nemusíme báť úmrtí následkom sporotrichózy alebo kvapavky. V priebehu niekoľkých desaťročí antibiotiká zachránili milióny životov na celom svete.

S čím však Fleming zrejme nepočítal, je odolnosť baktérií voči antibiotikám, ktorá bola prvýkrát zaznamenaná ešte predtým, ako sme ich začali oficiálne používať ako liečebné prostriedky. Pravidelné a opakované užívanie tých istých antibiotík vedie k rýchlejšej adaptácii baktérií, čím sa zvyšuje množstvo infekcií odolných voči tradičným antibiotikám.

Úmrtia, ktorým sa dá zabrániť

Z celosvetového hľadiska platí, že čím viac druhov baktérií sa naučí vzdorovať antibiotikám, tým viac pacientov postihnú odolné infekcie. Vedci dokonca varujú, že odolnosť voči antibiotikám dnes celosvetovo usmrtí viac ľudí než HIV a AIDS či malária. V roku 2019 bol práve tento faktor treťou najčastejšou príčinou úmrtí na celom svete.

„Nové údaje nám odhaľujú skutočný rozsah antimikrobiálnej rezistencie z celosvetového hľadiska a jasne naznačujú, že musíme hneď zakročiť, aby sme porazili túto hrozbu,“ podotýka zdravotník z Washingtonskej univerzity Chris Murray.

„Výskumy v minulosti odhadovali, že do roku 2050 bude ročne umierať 10 miliónov ľudí následkom antimikrobiálnej rezistencie, ale dnes je isté, že sme už oveľa bližšie k tomuto číslu ako sme si mysleli,“ varuje Murray.

Nový výskum analyzoval 23 rôznych druhov baktérií (vrátane E. coli, S. pneumoniae a S. aureus) a 88 kombinácií mikróbov a liekov z 204 krajín. Celkovo sa tak zameral na 471 miliónov záznamov o infekciách, pomocou ktorých následne vytvorili štatistické modely na odhadnutie rozsahu antimikrobiálnej odolnosti.

V roku 2019 sa podľa výskumu 4,95 miliónov úmrtí spájalo s bakteriálnymi infekciami odolnými voči antibiotikám, z čoho 1,27 miliónov priamo spôsobila antimikrobiálna odolnosť. Tá najviac zasiahla krajiny s nízkym a stredným príjmom. Častejšie sa v tomto roku umieralo len na porážku a srdcové ochorenia.

„Hrozba antimikrobiálnej rezistencie o sebe už dlho dáva vedieť,“ píšu editori vedeckého žurnálu The Lancet. „Neustále pripomíname kroky potrebné k jej porazeniu, či už ide o verejné povedomie, lepšie sledovanie, kvalitnejšiu diagnostiku, racionálnejšie využívanie antibiotík, prístup k čistej vode a hygiene, podporu systému One Health alebo investície zamerané na nové antimikrobiotiká a vakcíny. Naše konanie je však nejednotné, čo má na svedomí globálnu nerovnováhu v antimikrobiálnej rezistencii.“

Vedci ďalej pripomínajú, že inovácie vo svete medicíny sú len pomalé a dostupné sú len vakcíny pre jeden zo šiestich hlavných patogénov opisovaných v štúdii.

Autori štúdie aj editoriálu vyzývajú elity, aby venovali viac prostriedkov a času na výskum antimikrobiálnej odolnosti. Zároveň dodávajú, že bez razantných krokov nám v budúcnosti hrozí čoraz vyšší počet úmrtí, ktorým sa dá zabrániť.