Rizikový faktor migrény, o ktorom sa doteraz nevedelo: Liečba by sa mohla výrazne zmeniť

Migréna je intenzívna bolesť hlavy alebo pulzujúci pocit, ktorý je obvykle možné pociťovať len na jednej strane hlavy. Okrem bolesti sa často dostavuje aj nevoľnosť, vracanie a extrémna citlivosť na svetlo a zvuk.

Vedci dodnes presne nepoznajú mechanizmus, ktorý u ľudí spúšťa migrénu. Doterajšie výskumy ukazujú prstom najmä na cievy v hlave a samotný mozog. Lekári sa nazdávajú, že k migréne dochádza vtedy, keď sa nejakým spôsobom zmení mozgový kmeň alebo jeho prepojenie s trojklanným nervom. Na vine môže byť aj nerovnováha chemických látok, vrátane serotonínu.

Výskum publikovaný v časopise Nature Genetics najnovšie prichádza s tvrdením, že našiel jeden z najväčších rizikových faktorov migrény. Má ním byť genetika.

Vedci konkrétne identifikovali 123 genetických oblastí zodpovedných za riziko migrény, pričom niektoré sa dajú liečiť pomocou liekov.

Migrénu rozdeľujeme na viacero druhov v závislosti od jednotlivých príznakov. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o dvoch hlavných typoch migrény – tá s aurou a tá bez nej. Práve medzi nimi podľa vedcov existuje genetická odlišnosť.

Aura označuje súbor príznakov, ktoré sa vyskytujú už niekoľko dní či hodín pred začiatkom migrény a pretrvávajú aj počas nej. Vizuálne sa prejavuje napríklad zábleskmi pred očami, pozorovaním tmavých škvŕn alebo dočasným oslepnutím. Aura sa prejavuje aj formou otupenosti končatín alebo ťažkosťami pri rozprávaní.

Autori výskumu Heidi Hautakangasová, ktorá pôsobí ako doktorandka na Fínskom inštitúte molekulárnej medicíny, a Matti Pirinen z Helsinskej univerzity podotýkajú, že o vzniku migrén s aurou a bez nej rozhodujú dve sady rôznych špecifických génov. Ďalšia sada rozhoduje o zvýšenom riziku migrény bez závislosti od aury.

„Naša štúdia poskytuje prvú zmysluplnú príležitosť na zhodnotenie spoločných a rozdielnych genetických komponentov v dvoch hlavných podtypoch migrény,“ tvrdí Hautakangasová.

Dve zo 123 genetických oblastí zodpovedajú proteínom, ktoré sa dajú liečiť pomocou liekov. Vedci tak dúfajú, že dokážu vyvinúť lieky, ktoré by mohli zamedziť vzniku migrény zodpovedajúcej týmto oblastiam.

Ku vzniku aury dochádza vplyvom takzvanej kortikálne sa šíriacej depresie. Tá sa šíri zo záhlavného laloku mozgu (ten je zodpovedný za spracovanie zrakových vnemov) formou elektrického impulzu, čo je pravdepodobne dôvod, prečo sa pri migréne tak často vyskytujú poruchy zraku. S aurou sa pri migréne stretáva asi tretina pacientov.

Migréna patrí k ochoreniam, ktoré najviac znemožňujú bežné fungovanie pacienta v spoločnosti. Liečba sa spolieha na užívanie liekov, ktoré však majú len slabý dosah alebo spôsobujú závažné vedľajšie účinky. Potvrdzujú to aj údaje z roku 2012, podľa ktorých sa medikamentózne lieči len 10 až 35 percent Európanov s migrénou.