Konzumácia tejto potraviny zvyšuje riziko sklerózy

Sclerosis multiplex, po slovensky známa ako roztrúsená skleróza, je ochorenie, ktoré postihuje prácu mozgu a miechy. Pri skleróze imunitný systém napáda ochranný plášť myelín, ktorý obklopuje nervy, a spôsobuje ťažkosti s komunikáciou medzi mozgom a zvyškom tela.

Podľa odhadov na Slovensku žije asi osemtisíc pacientov s roztrúsenou sklerózou. Ochorenie sa najčastejšie prejavuje tŕpnutím alebo slabosťou končatín, pocitom elektrizovania pri niektorých pohyboch krku, nedostatočnou koordináciou a triaškou. Časté sú aj problémy so zrakom a rečou, únava a nevoľnosť.

Skleróza a strava

Pri prevencii roztrúsenej sklerózy hrá veľkú rolu okrem zdravého životného štýlu aj strava, pričom podľa najnovších zistení môže k vzniku ochorenia prispieť aj častá konzumácia mäsa. Tá okrem toho znižuje počet baktérií tráviacich sacharidy v črevnom mikrobióme. Táto zmena pravdepodobne zvyšuje zápalové markery v krvi, čím tiež prispieva k vzniku autoimunitného ochorenia.

„Ide o prvú štúdiu, ktorá pomocou integrovaného prístupu hodnotí vzťah medzi stravou, črevným mikrobiómom, imunitným systémom a metabolizmom a ich vplyvom na patogenézu a progres roztrúsenej sklerózy,“ podotýka jedna z autoriek Laura Picciová.

Vedci pri výskume využili komplikovanú analytickú metódu s názvom multi-OMICS, ktorá dokáže zvýrazniť vzťahy medzi rôznymi prvkami – v tomto prípade to bol imunitný systém, črevné baktérie a nástup roztrúsenej sklerózy. Metóda by podľa autorov mohla byť účinná aj pri analyzovaní iných ochorení s rôznymi spúšťačmi.

Výskum sa nezaobišiel bez 49 dobrovoľníkov, z ktorých 24 má sklerózu a 25 je celkom zdravých. Každý účastník podstúpil sériu testovaní, vrátane sekvenovania črevného mikrobiómu, analýzy zápalových markerov v krvi a štvordňového sledovania jedálnička. Pokročilá analytická technológia následne vyhodnotila možné vzťahy medzi týmito faktormi.

U pacientov so sklerózou zistili výrazné prepojenie medzi ochorením a narušeným črevným mikrobiómom, čo sa prejavovalo aj zmenami v krvnom metabolóme.

Zvýšená hladina mäsových metabolitov (tie vznikajú pri konzumácii mäsa) podľa vedcov znižuje množstvo niektorých baktérií v črevách a zvyšuje hladinu zápalových signalizačných molekúl v krvi. Intenzita zmien v črevnej mikroflóre dokonca korešponduje s intenzitou príznakov roztrúsenej sklerózy.

Vedci sa teda domnievajú, že častá konzumácia mäsa súvisí so zvýšenou hladinou zápalových markerov v krvi, a to najmä preto, že narúša črevný mikrobióm.

U všetkých 49 dobrovoľníkov bolo možné pozorovať, že ak často jedli mäso, baktérie v ich črevách nedokázali správne stráviť sacharidy zo zeleniny.

„Stále viac odporúčame, aby sa mäso jedlo len s mierou, a to z niekoľkých dôvodov. V prvom rade obsahuje množstvo nasýtených tukov a môže tiež urýchliť bakteriálnu tvorbu látok, ktoré majú nepriaznivé účinky na zdravie,“ dodáva Picciová.