Maroš Žilinka sa ohradzuje voči tvrdeniam, že zhanobil pamiatku obetí invázie 1968

Prekrúcanie a vytrhávanie viet z kontextu dôrazne odmieta. Zdôraznil, že v Národnej rade (NR) SR chcel len predniesť odborné stanovisko s 35 zásadnými pripomienkami k dohode a poukázať na niektoré jej nedostatky.

„Musím sa veľmi dôrazne ohradiť voči verejne prezentovaným tvrdeniam, že som pripodobnením návrhu dohody a zmluvy zneuctil a zhanobil pamiatku obetí či vysmial sa obetiam invázie z roku 1968,“ konštatuje Žilinka na sociálnej sieti.

Tvrdenia niektorých politikov sú podľa neho vytrhávaním jeho vyjadrení z kontextu. Argumentuje tým, že len citoval niektoré články zmluvy z októbra 1968 vzťahujúce sa na suverenitu, nezasahovanie do vnútorných záležitostí či povinnosť zachovávať právny poriadok ČSSR, a to so záverom, že „takáto právna úprava bola nepochybne výhodnejšia ako tá, ktorá bola poslancom predkladaná na odsúhlasenie“. Tvrdí, že išlo o záver výlučne z pohľadu formálno-právneho, v kontexte právnych nedostatkov a z nich plynúcich dosahov predkladaného vyrokovaného textu dohody.

„Text môjho vystúpenia neobsahoval jedinú zmienku a ani slová, z ktorých by bolo možné, a to ani nepriamo, vyvodzovať, že inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968 považujem za správnu, či z ktorých by bolo možné vyvodzovať neúctu k pamiatke obetí invázie,“ bráni sa Žilinka. Dôkazom toho má byť aj skutočnosť, že predmetnú zmluvu označuje slovom okupačná.