Dnes si pripomíname Deň sv. Valentína, sviatok lásky

Tradične sa tento deň spája s obdarúvaním milovaných osôb a pripomenutím si významu lásky. Jeho pôvod a dokonca aj osoba svätého Valentína sú predmetom mnohých diskusií.

Prvý oficiálny sviatok svätého Valentína v katolíckej cirkvi vyhlásil pápež Gelasius 14. februára v roku 496 na pamiatku jedného z troch mučeníkov s týmto menom. Práve kňaz a neskôr biskup menom Valentín z talianskeho mesta Terni, ktorý zomrel v 3. storočí mučeníckou smrťou, sa stal najznámejším z tejto trojice.

Predpokladá sa, že tento duchovný neuposlúchol príkaz rímskeho cisára Claudia II. a viedol nelegitímne svadobné obrady. Cisár totiž tvrdil, že zo ženatých mužov sa stávajú slabí vojaci, a preto vydal nariadenie o tom, že sobáše mladších občanov sa zakážu. Biskup Valentín bol však presvedčený, že manželstvo je súčasťou božieho plánu a naďalej tajne uzatváral manželstvá medzi mladými ľuďmi. Ešte predtým ako bol za svoje konanie 14. februára okolo roku 270 sťatý, sa zamiloval do dcéry žalárnika a údajne jej v deň svojej popravy odovzdal lístok s nápisom „od tvojho Valentína“. Tento príbeh sa stal základom valentínskej tradície.

Podľa niektorých zdrojov kresťanská cirkev určila, že sviatok svätého Valentína sa bude pripomínať v polovici februára v snahe „pokresťančiť“ pohanský sviatok plodnosti, pastierstva a rituálnej očisty s názvom Lupercalia, ktorý pripadal na pätnásty februárový deň. Jedným z mnohých úkonov, ktoré sa v tento dátum vykonávali, bolo aj vkladanie papierikov s menami mladých rímskych žien do urny. Následne si mládenci v meste vybrali jedno meno a o rok so svojou vyvolenou vytvorili pár.

Hoci pravda o Valentínovi je nejasná, príbehy zdôrazňujú jeho sympatickú, hrdinskú a romantickú úlohu. V stredoveku sa Valentín aj vďaka tejto povesti stal jedným z najpopulárnejších svätcov v Anglicku a Francúzsku. Práve v týchto krajinách sa 14. február spájal so začiatkom obdobia párenia vtákov, čo prispelo k myšlienke, že Deň svätého Valentína by mal byť časom romantiky. Anglický básnik Geoffrey Chaucer, ktorý veľa cestoval a zapisoval príbehy z vidieka, ako prvý skĺbil Deň svätého Valentína s romantickými predstavami vo svojej básni Parliament of Fowls (Vtáčí snem) napísanej medzi rokmi 1380–90.

Najstarším známym dodnes existujúcim valentínskym pozdravom je báseň, ktorú v roku 1415 napísal svojej žene francúzsky vojvoda Karol Orleánsky, keď bol uväznený v londýnskom Toweri po zajatí v bitke pri Agincourte. V polovici 18. storočia si priatelia a milenci zo všetkých spoločenských vrstiev bežne vymieňali malé prejavy náklonnosti alebo ručne písané odkazy. V roku 1849 obchodníčka a umelkyňa Esther A. Howlandová začala predávať prvé hromadne vyrábané „valentínky“ v Amerike, zdobené prepracovaným okrajom z jemnej čipky a vystrihnutými ozdobnými kvetmi. Okolo roku 1900 vďaka zdokonaleniu tlačiarenskej technológie začali tlačené pohľadnice nahrádzať písané listy.

V 90. rokoch 20. storočia prenikla tradícia pripomínať si Deň zaľúbených aj do štátov strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Výraznú podporu sviatku začali poskytovať podnikatelia, obchodníci, výrobcovia cukroviniek, valentínskych suvenírov a darčekov.