Google mapy odhalili ruské tajomstvo. Tu sa skrýva najdepresívnejšie miesto na svete

Krasnojarský kraj na juhu Ruska ukrýva temné tajomstvo, ktoré si pomocou Google máp všimli niekoľkí pozorní užívatelia. Súradnice 69°24'19“N 87°38'57“E vás v aplikácii privedú na miesto, ktoré na prvý pohľad nepôsobí nijako výnimočne, no jeho história je bohatá a, žiaľ, aj temná.

Po priblížení si na satelitných snímkach mapy môžete všimnúť vyhĺbenú zem, kde kedysi sídlili zbúrané budovy. Tie slúžili ruským pohlavárom najmä počas druhej svetovej vojny a krátko pred ňou – na tomto mieste sa totiž kedysi nachádzal noriľský pracovný tábor.

„Môžete si všimnúť aj baňu spojenú s táborom ďalej na západe,“ objasňuje na Reddite jeden z užívateľov, ktorý snímky okamžite spoznal. „Je to jedno z najdepresívnejších miest, aké som kedy videl,“ komentuje ďalší.

Norillag, alebo Noriľský nápravno-pracovný tábor (tieto tábory boli v Rusku za čias Stalina známe aj ako gulagy), slúžil vtedajšej sovietskej vláde na zhromažďovanie väzňov, ktorých hlavnou úlohou bolo ťažiť meď a nikel. Aktivita jeho pracovníkov bola neskôr zameraná na rybárčenie a rekonštrukciu miestnych budov, čo posilnilo hospodárstvo v danej oblasti.

Noriľský tábor fungoval od 25. júna 1935 po 22. august 1956 a počas svojej činnosti hostil dokopy viac ako 400 tisíc väzňov, z ktorých až 300 tisíc tvorili politickí väzni.

Tábor spočiatku obývalo len okolo 1200 väzňov, no po stalinských čistkách, ktoré mali za cieľ odhaliť a potrestať ľudí, ktorí nesúhlasili s režimom, sa jeho osadenstvo rýchlo a značne rozšírilo.

Pôvodcom konceptu pracovných táborov v Rusku bol Vladimir Iľjič Lenin, no ich fungovanie zdokonalil až jeho nástupca Josif Vissarionovič Stalin v 50. rokoch minulého storočia. Systém gulagov v Sovietskom zväze podľa všetkého zahŕňal viac ako 30 tisíc zariadení, ktoré sa stali nechceným domovom pre viac ako tretinu sovietskej populácie.

Podobne ako nacistické koncentračné tábory, aj gulagy boli známe svojimi nehostinnými podmienkami. Po smrti Stalina v roku 1953 sa uskutočnilo niekoľko protestov väzňov proti gulagom, ktoré vyústili do viac ako tisíc úmrtí.

Gulagy napokon ukončili svoju činnosť v roku 1957.