Temné tajomstvo najšťastnejších krajín na svete: Viacerí by sme tam žiť nedokázali

OSN pravidelne vydáva Správu o svetovom šťastí (World Happiness Report), v rámci ktorej informuje o krajinách, v ktorých sa respondenti cítia najšťastnejšie. Na najvyšších priečkach sa štandardne umiestňuje Fínsko, Dánsko a ďalšie severské krajiny, čo je tiež prípad roku 2021.

Mnohí sa na najšťastnejšie krajiny sveta pozerajú so závisťou, niektorí dokonca podľa rebríčka plánujú svoju budúcnosť a bývanie. Výskum publikovaný v žurnále Scientific Reports ale upozorňuje, že život v týchto štátoch nie vždy pripomína prechádzku ružovou záhradou.

Život v „šťastných“ krajinách nie je pre každého

Tou najväčšou nevýhodou života v „šťastných“ krajinách je z tohto pohľadu skutočnosť, že ich obyvatelia sú vystavení vysokým nárokom, aby sa cítili šťastne. Inak povedané, očakáva sa od nich, že budú šťastní za každých okolností, čo v skutočnosti môže mať celkom opačný efekt.

Profesor psychológie na Melbournskej univerzite Brock Bastian sa s kolegami dlhé roky venoval výskumu spoločenského tlaku, ktorý môže ľudí tlačiť k tomu, aby sa cítili šťastne a vyhli sa negatívnym emóciám.

„Tento tlak sa presadzuje aj pomocou sociálnych sietí, motivačných kníh a reklám,“ píše Bastian v článku zverejnenom v magazíne The Conversation. „Ľudia napokon začnú vnímať, aké pocity si ich okolie váži (alebo neváži).“

Podľa psychológa je ironické, že v prostredí, kde ľudia čelia vyššiemu tlaku na to, aby sa cítili šťastne, zároveň prevládajú depresívne pocity, čo potvrdzuje aj výskum.

Vedci v rámci najnovšej štúdie spovedali 7.443 ľudí z vyše 40 krajín, pričom sa ich pýtali na emocionálne šťastie, spokojnosť so životom (kognitívne šťastie) a celkovú náladu (klinické šťastie). Respondenti takisto odpovedali na otázku, či cítia tlak spoločnosti na to, aby sa cítili šťastní.

„Zistili sme to, čo korešponduje s predošlými výskumami,“ uvádza Bastian. „Na celom svete platí, že ak ľudia cítia tlak, aby sa cítili šťastne a vyhli sa smútku, väčšinou sa to prejaví na nedostatkoch v psychickom zdraví.“

Vedec vysvetľuje, že následkom spoločenského tlaku sa môžeme stretnúť s nižšou spokojnosťou so životom, častejšími negatívnymi emóciami a vyššou mierou depresie, úzkosti a stresu.

Nie všade je to tak

Podľa Bastiana sa negatívne následky spoločenského tlaku neprejavujú u každého rovnako. Je síce pravda, že v krajinách, ktoré sa ocitajú na vrchných priečkach rebríčka Správy o svetovom šťastí, ľudia pociťujú vyššie nároky spoločnosti na dobrú náladu, ale zároveň tu prevažujú občania, ktorí sa napriek tomu cítia spokojne.

Problém nastáva prevažne u tých, ktorí už čelia odlišným ťažkostiam – napríklad v zamestnaní alebo súkromnom živote. Práve oni sa môžu v najšťastnejších krajinách sveta cítiť depresívne alebo úzkostlivo.

Pocit nešťastia môžu u niektorých ešte umocňovať šťastné tváre v ich okolí. Šťastena sa však samozrejme neprejavuje len na výzore, ale tiež napríklad v množstve spoločenských kontaktov alebo vo vykonávaní príjemných aktivít. Tieto signály sú viditeľnejšie u obyvateľstva šťastných krajín.

Ako sa vyhnúť spoločenskému tlaku?

Prejavovanie spokojnosti a radosti rozhodne nemožno považovať za hriech, no výskumy odporúčajú robiť to s ohľadom a citom voči ľuďom, ktorí nás obklopujú. Nadšené správanie sa môže preniesť aj na ostatných, no zároveň je potrebné pri spoločenskom kontakte vnímať, kedy tieto signály stlmiť.

Zo širšieho hľadiska by možno nebolo na škodu zamyslieť sa nad tým, ako definujeme spokojnosť v národe. Všetci už vieme, že životná prosperita nie je len o pozitívnych emóciách, ale aj o zvládaní tých negatívnych, prijímaní nepohodlia a zameraní pozornosti na iné dôležité prvky, ako je zmysel života či medziľudské vzťahy.