Demencia hrozí aj našim domácim miláčikom. Poznáte všetky príznaky?

Prieskum zo vzorky 2000 respondentov, ktorý zorganizovala britská sieť veterinárnych kliník Vets4Pets pri príležitosti Dňa demencie domácich zvierat, ktorý každý rok spadá na 7. marca, ukazuje, že každý štvrtý majiteľ nepozná charakteristické prejavy tohto ochorenia u svojho domáceho miláčika.

Polovica opýtaných si nebola istá, či by správne dokázali identifikovať príznaky demencie u zvieraťa a takmer dve tretiny majiteľov pripisujú výrazné zmeny správania u zvierat starnutiu.

Ľudia, ktorí vlastnia alebo vlastnili mačku alebo psa, u svojho starnúceho štvornohého spoločníka najčastejšie pozorovali príznaky, ako strata chuti do jedla či strata záujmu o hry. Mnohí si tiež všimli zmeny spánkového cyklu, čo však pripisovali skôr starnutiu ako možnej demencii.

Hlavným posolstvom Dňa demencie domácich zvierat je upriamiť pozornosť na toto ochorenie a naučiť majiteľov domácich zvierat včas rozoznávať príznaky.

„Bohužiaľ, starecká demencia je degeneratívne ochorenie, ktoré môže postihnúť mnohých z našich milovaných maznáčikov,“ hovorí veterinár Huw Stacey pre denník The Sun. „Predpokladáme, že vo Veľkej Británii žije asi milión starých mačiek a psov s nediagnostikovanou demenciou.“

Stacey ďalej hovorí, že cieľom veterinárov je upriamiť pozornosť na rozoznávanie príznakov demencie u domácich miláčikov. Podobne ako u ľudí, aj u zvierat môže včasná diagnostika pomôcť pri hľadaní vhodnej liečby a zmierňovaní príznakov.

„K zlepšeniu zdravia mozgu vedú zmeny stravovania aj vyššia miera mentálnej stimulácie,“ pokračuje Stacey. „To môže viesť k spomaleniu postupu demencie. Vieme aj o nápomocných liekoch a doplnkoch.“

37 percent z opýtaných sa už u svojho domáceho miláčika stretlo s demenciou, pričom viac ako tretinu tvorili prípady, ktoré boli diagnostikované po tom, ako majiteľ navštívil veterinára pre podozrenie na celkom iné ochorenie.

Návštevu veterinára netreba odkladať

Ku klasickým príznakom demencie u zvierat patrí napríklad pocit zmätenia, úzkosť, nepokoj a nezáujem o hry. Domáci miláčik viac nie je taký aktívny, ako býval, má ťažkosti s koordinovaným pohybom alebo nevie kráčať po schodoch.

Demencia u domácich miláčikov vedie aj k tomu, že sa viac nenechajú brať na ruky, vykonávajú potrebu aj mimo miesta na to určeného, nereagujú na prítomnosť majiteľa tak aktívne ako predtým alebo venujú viac času spánku.

Väčšina z respondentov, ktorí doma majú zvieratko trpiace demenciou, sľubuje, že mu dopraje dostatok lásky a pozornosti. Zároveň ale traja z piatich opýtaných priznávajú, že len ťažko vedia určiť, kedy sú príznaky u zvieraťa také vážne, že treba zájsť ku zverolekárovi. Až tretina majiteľov dokonca váha s odbornou pomocou, pretože sa boja možných nepríjemných správ z úst veterinára.

„Je prirodzené, že mnohí majitelia majú obavy priniesť domáce zviera k veterinárovi, čo je len dôkazom toho, ako veľmi im na ňom záleží,“ dodáva Stacey, ktorý napriek tomu zdôrazňuje potrebu pravidelných prehliadok, ktoré sú veľmi nápomocné aj pri diagnostikovaní demencie.